Spoločenské a politické uvoľnenie v roku 1968 v Československu prinieslo aj obrodené procesy v kresťanských cirkvách. Jedným z najzásadnejších výsledkov bolo obnovenie činnosti gréckokatolíckej cirkvi, ktorá v roku 1950 musela pod nátlakom a povinne splynúť s pravoslávnou cirkvou.
Dnes 13. júna uplynie 55 rokov ako na základe uznesenia vlády Československej socialistickej republiky obnovila svoju činnosť gréckokatolícka cirkev.
Približne dva roky potom ako v Československu prevzali moc komunisti, sa 28. apríla 1950 v Prešove konal tzv. sobor, na základe ktorého boli gréckokatolícki veriaci pričlenení k pravoslávnej cirkvi a gréckokatolícka cirkev sa ocitla mimo zákon. Vláda prestala uznávať jej existenciu a jej majetok sa stal súčasťou pravoslávnej cirkvi.
Podobné akcie, ktorých cieľom bolo zlikvidovať gréckokatolícku cirkev a podriadiť ju pravoslávnej cirkvi sa uskutočnili v roku 1946 na Ukrajine, v roku 1948 v Rumunsku a o rok neskôr aj na území bývalej Podkarpatskej Rusi.
Gréckokatolícka cirkev v Československu mala po 2. svetovej vojne viac ako 300.000 veriacich, vyše 300 kňazov, 241 chrámov, 171 filiálnych chrámov. Spravovala aj 49 kaplniek, pričom drvivá väčšina majetku aj veriacich sa nachádzala na východnom Slovensku.
Podľa štatistík sa až 283 gréckokatolíckych kňazov odmietlo stať pravoslávnymi. Súhlasilo ich 45, nakoniec tento krok urobilo iba 23 duchovných. Kňazi, ktorí odmietli, boli buď uväznení, alebo vyvezení, väčšinou do severných Čiech a vystavení rôznym formám prenasledovania.
Gréckokatolícky biskup Pavol Gojdič sa ocitol vo väzení a v dňoch 11.- 15. januára 1951 ho vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastizradnými biskupmi (Ján Vojtaššák, Michal Buzalka a Pavol Gojdič) odsúdili na doživotné väzenie a odňatie všetkých občianskych práv. Zomrel 17. júla 1960 vo väzenskej nemocnici v Leopoldove. Biskup Vasiľ Hopko strávil vo väzení 14 rokov. Slovo "gréckokatolík" bolo dokonca vymazané aj zo Slovníka slovenského jazyka z roku 1953.
Likvidácia gréckokatolíckej cirkvi bola výsledkom dlhodobého tlaku, ktorý vyvíjali predstavitelia komunistického režimu voči cirkvám všeobecne. V noci z 13. na 14. apríla 1950 bezpečnostné orgány násilím zlikvidovali mužské kláštory. V celách sa ocitlo viac 1900 rehoľníkov. O niekoľko týždňov podobným spôsobom zadržali predstavitelia komunistickej moci viac ako 10-tisíc katolíckych rehoľníc.
Situácia sa uvoľnila v roku 1968 a v marci toho roku českí a slovenskí katolícki biskupi predložili vláde memorandum, v ktorom odmietli riešenie vzťahov cirkvi a štátu prijaté po februári 1948. Ozvali sa aj gréckokatolícki predstavitelia, pričom medzi prvých patril Michal Lacko, gréckokatolícky jezuita v Ríme.
Biskup Vasiľ Hopko, ktorý bol v tom čase pod policajným dozorom v internačnom tábore - kláštore v Oseku v Čechách, sa 19. marca 1968 obrátil na parlament v Prahe s prosbou navrátiť gréckokatolíckej cirkvi právo na existenciu. Jeho prosbu podporil katolícky episkopát v Československu, aj veriaci, ktorí zozbierali 40-tisíc podpisov. Tým napomohli vytvoreniu akčného výboru, ktorý sa zasadil o obnovu gréckokatolíckej cirkvi.
Jej predstavitelia sa s dovolením vlády, ktoré vymohol gréckokatolícky kňaz Ján Murín, stretli 10. apríla 1968 v Košiciach. Za účasti 133 kňazov a 64 laikov vznikol tzv. Akčný výbor gréckokatolíckej cirkvi so 17 členmi a s biskupom Vasiľom Hopkom na čele.
O deväť dní neskôr, 19. apríla 1968, rokovali zástupcovia gréckokatolíckej cirkvi so štátom, ktorý zastupoval povereník Štefan Brenčič. Napokon sa gréckokatolíckej cirkvi vrátilo jej postavenie 13. júna 1968 vládnym uznesením č. 205/1968 Zb. a vládnym nariadením č. 70/1968 o hospodárskom zabezpečení gréckokatolíckej cirkvi štátom.
Vplyvom týchto udalostí sa 5. júla 1968 gréckokatolíkom vrátil katedrálny chrám svätého Jána Krstiteľa v Prešove. Z 241 farnosti sa vrátilo naspäť ku gréckokatolíckej 206 s viac než 300-tisíc veriacimi a s 200 gréckokatolíckymi kňazmi. Päť bolo zrušených, 20 prešlo v rokoch 1950-1968 na obrad latinský a 10 zostalo pri pravoslávnych. Dňa 17. júla 1968 vznikol aj biskupský úrad v Košiciach.