Pri zaujatosti voči ženám neprišlo za posledných desať rokov k nijakému pokroku a predsudky zostávajú hlboko zakorenené v spoločnosti aj napriek kampaniam ako je hnutie #MeToo. Uviedol to v pondelok Rozvojový program OSN (UNDP), informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.
Podľa najnovšej analýzy má takmer 90 percent ľudí najmenej jeden predsudok voči ženám. Počet ľudí s takýmito predsudkami sa tak za posledných desať rokov takmer vôbec nezmenil. V 38 skúmaných krajinách klesol pomer ľudí s predsudkami voči ženám za uplynulú dekádu z 86,9 percenta len na 84,6 percenta.
UNDP sledovala túto problematiku prostredníctvom svojho Indexu rodových spoločenských noriem (GSNI) a sledovala postoj ľudí voči ženám v štyroch kľúčových oblastiach - v politickej, vzdelávacej, ekonomickej a fyzickej. Tento index tiež používa údaje z výskumného programu World Values Survey (WVS), ktorý sa zaoberá tým, ako sa vo svete menia hodnoty ľudí a ich presvedčenia.
Zo zozbieraných údajov napríklad vyplýva, že takmer polovica svetovej populácie stále verí, že muži sú lepšími politickými lídrami ako ženy a len 27 percent ľudí si myslí, že pre demokraciu je zásadné, aby mali ženy rovnaké práva ako muži.
Takmer polovica populácie (46 percent) sa tiež domnieva, že muži majú väčšie právo na zamestnanie a 43 percent ľudí verí, že muži lepšie vynikajú v podnikaní ako ženy.
Tretina populácie tiež považuje za ospravedlniteľné, ak muž svoju ženu vystavuje fyzickému násiliu, a 28 percent ľudí verí, že vysokoškolské vzdelanie je pre mužov dôležitejšie.
Predsudky pritom pre ženy vytvárajú prekážky a v mnohých častiach sveta sa prejavujú potláčaním práv žien, uvádza UNDP. Dodáva, že ak nedôjde k zmene v zaujatosti pri rodových spoločenských normách, nebude možné dosiahnuť rovnosť pohlaví ani ciele udržateľného rozvoja.
Nedostatočný pokrok v súvislosti s rodovou zaujatosťou pritom prichádza v čase, keď OSN hlási aj vo všeobecnosti sa znižujúce ukazovatele ľudského rozvoja, čo súvisí predovšetkým s pandémiou koronavírusu.