V rozpočte na tento rok sa počítalo s určitou rezervou na nové legislatívne opatrenia, tá je však už dvojnásobne prekročená. Vláda je viazaná schváleným rozpočtom a ak nepríde k jeho zmene v Národnej rade SR, čo už do volieb nie je pravdepodobné, bude v ňom musieť hľadať dodatočné úspory. V utorok na rokovaní finančného výboru parlamentu na to upozornil minister financií Michal Horváth.
"V rozpočte sa síce rátalo s nejakými legislatívnymi opatreniami, ale momentálne objem legislatívnych opatrení, ktoré boli prijaté v tomto roku, už dvojnásobne prevyšuje rezervu, ktorá bola na tieto účely vytvorená," vyčíslil. Na ministerstve ešte čakajú na prípadné ďalšie zmeny, ktoré prinesie nadchádzajúca júnová schôdza parlamentu, aby vedeli vyhodnotiť východiskovú situáciu na tvorbu návrhu rozpočtu na ďalšie roky.
"Rozpočet sa schvaľuje v parlamente, poslanci sú si asi vedomí, že štátny rozpočet je zákon, ktorý obsahuje nejaké limity na výdavky štátu. Pri schvaľovaní ďalších opatrení by bolo dobré, keby na toto brali ohľad," apeloval Horváth.
Zároveň vyjadril ochotu a pripravenosť ministerstva financií diskutovať s parlamentom na tieto témy. "My sme otvorení aj návrhom, nápadom od poslancov, pokiaľ ide o opatrenia na vylepšenie stavu verejných financií," zdôraznil.
Prihovoril sa tiež za pokus prijať ešte v končiacom volebnom období zmeny v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti, ktorého novela je už dlhšie v parlamente, ale pre neexistenciu politickej zhody ju poslanci zatiaľ neschválili. "Sme pripravení pomôcť, ak by bola politická vôľa schváliť to, kedykoľvek ponúkneme našu expertízu na dotiahnutie tohto procesu. Veľmi by to pomohlo v procese prípravy plánov a rozpočtov na ďalšie roky," doplnil Horváth.
Na úpravu dlhovej brzdy, ktorá vznikla pred viac ako desiatimi rokmi, vyzval počas rokovania finančného výboru aj predseda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ján Tóth. V súčasnej podobe a pri aktuálnej vysokej úrovni verejného dlhu okrem iného určuje povinnosť vláde predložiť návrh vyrovnaného rozpočtu na ďalší rok. Tento rok má pritom deficit verejných financií presiahnuť 6 % hrubého domáceho produktu.
Takáto výrazná zmena z roka na rok by bola podľa Tótha "nerozumná", lepšie je postupné ozdravovanie verejných financií. Pripraviť vyrovnaný rozpočet len na papieri bez toho, aby ho bral niekto vážne, zase nepomáha dôveryhodnosti rozpočtových pravidiel. Problém by podľa šéfa RRZ vyriešila práve novelizácia dlhovej brzdy a jej zosúladenie so systémom výdavkových limitov, ktoré sú v súčasnosti upravené v inom zákone.
"Pokiaľ si vláda bude robiť domácu úlohu plnenia výdavkových limitov, čo je to rozumné, postupné ozdravovanie verejných financií, tak sa nespustí najtvrdšia sankcia vyrovnaného rozpočtu. Myslíme si, že tento systém je oveľa rozumnejšie nastavený, ako mať starú dlhovú brzdu, ktorá nerátala s aktuálnym znením výdavkových limitov a je to čiastočne nefunkčné," doplnil Tóth.