Situácia na Slovensku i v ďalších krajinách v regióne je pre prebiehajúcu vojnu na Ukrajine náročná, na Slovensku však pravdepodobne nikto nechce, aby bolo jeho susedom Rusko či Moskvou dosadený režim na Ukrajine.
Na konferencii Globsec 2023 Bratislava Forum to povedal šéf slovenskej diplomacie Miroslav Wlachovský počas diskusie so svojím poľským kolegom Zbigniewom Rauom a estónskou exprezidentkou Kersti Kaljulaidovou.
Wlachovský ocenil, že slovenská vláda urobila dôležité rozhodnutia v záujme Slovenska i celého regiónu – napriek tomu, že nie každý občan s nimi súhlasil. Zároveň zopakoval, že najjednoduchšou cestou k mieru na Ukrajine je, že Rusko stiahne svoju armádu z Ukrajiny.
Šéf slovenskej diplomacie uviedol, že spomedzi viacerých mierových iniciatív podporuje plán ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Vysvetlil, že je potrebné dospieť k spravodlivému mieru, ktorý potrestá agresora a pomôže poškodenému.
Poľský minister zahraničných vecí tvrdí, že Rusko je imperialistický štát už od 15. storočia a platí tam, že ak chce byť vodca rešpektovaný, musí jeho územie rozšíriť. Ak sa impérium zmenší, musí sa vzdať moci, dodal.
Pripomenul slová ruského prezidenta Vladimira Putina, že najhoršou udalosťou 20. storočia bol rozpad Sovietskeho zväzu. Podľa Raua tým Putin deklaroval svoju filozofiu obnovy impéria.
Šéf poľskej diplomacie taktiež zdôraznil potrebu obnovenia suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny a tiež potrestania ľudí, ktorí stoja za inváziou.
Ako ďalej povedal, Ukrajina bojuje za slobody západných krajín a drvivá väčšina Poliakov preto podporuje, aby Ukrajina dostala všetko, čo žiada. Vyjadril sa aj k zvýšeným výdavkom Poľska na armádu – krajina podľa neho musí byť najprv pripravená sama sa brániť, aby mohla pomáhať susedom.
Kaljulaidová vyjadrila presvedčenie, že trvalý mier na Ukrajine mal prísť už v roku 2014, no nestalo sa tak. Pripomenula, že Rusko naposledy ustúpilo v roku 1991. To podľa nej ukazuje, že Rusko ustupuje, len keď je veľmi oslabené. Dodala, že rokovania o mieri by mali začať až po tom, ako sa Rusko stiahne z Ukrajiny.
Bývalá estónska prezidentka tvrdí, že východné krídlo Severoatlantickej aliancie by malo byť čo najviac posilnené. Pripomenula však, že nie všetky členské krajiny spĺňajú záväzok dávať na armádu dve percentá HDP.