Hlavné míľniky čínskeho vesmírneho programu (k čínskej vesmírnej stanici Tchien-kung v noci na dnes z púšte Gobi odštartovala loď Šen-čou 16 s trojicou astronautov, ktorí vystriedajú doterajšiu posádku stanice, na palube lode je prvýkrát aj civilista):
24. apríla 1970 - Z čínskeho vesmírneho strediska Ťiou-čchüan bola vypustená na obežnú dráhu okolo Zeme prvá čínska družica Tung-fang-chung 1 (Východ je červený).
Január 1992 - Pod označením Projekt 921 navrhol Šanghajský úrad pre astronautiku program pilotovaných letov do vesmíru; vláda ho schválila roku 1993.
1994 - Spolupráca s Ruskom na vývoji kozmickej lode Šen-čou (Božská loď) a vyhovujúcej verzie nosnej rakety Čchang-čeng (Dlhý pochod); v Pekingu začala výstavba "vesmírneho mesta", Pekingského vesmírneho veliaceho a kontrolného strediska (BACC).
19.-20. novembra 1999 - Čína vyslala na obežnú dráhu okolo Zeme svoj prvý vesmírny modul bez posádky. Modul Šen-čou podobný americkému raketoplánu strávil na obežnej dráhe okolo planéty 21 hodín a obletel ju 14-krát.
9.-16. januára 2001 - Nosná raketa Čchang-čeng-2F vyniesla do vesmíru loď Šen-čou 2 s opicou, psom, králikom a hadmi na palube.
25. marca - 1. apríla 2002 - Obežnú dráhu Zeme brázdila kozmická loď Šen-čou 3 s figurínou taiwanského kozmonauta (čínsky výraz pre astronauta či kozmonauta).
15.-16. októbra 2003 - Čína vyslala do vesmíru svoju prvú pilotovanú raketu - kozmickú loď Šen-čou 5. Čína sa tak stala po Rusku a USA treťou krajinou na svete, ktorá do vesmíru vyslala svoju vlastnú kozmickú loď s ľudskou posádkou.
24. októbra 2007 - Čína vypustila prvú mesačnú sondu Čchang-e 1 (pomenovanú podľa bohyne Mesiaca z čínskej mytológie).
27. septembra 2008 - Kozmonaut Čaj Č‘-kang ako prvý čínsky kozmonaut v histórii vystúpil z vesmírnej lode Šen-čou 7 zhruba na 13 minút do voľného priestoru.
29. septembra 2011 - Čína vypustila na obežnú dráhu prvý, skúšobný modul Tchien-kung 1 v rámci programu svojej budúcej vesmírnej stanice Tchien-kung (Nebeský palác). O mesiac neskôr krajina vypustila na obežnú dráhu nepilotovanú vesmírnu loď Šen-čou 8, ktorá sa s modulom úspešne spojila.
16.-29. júna 2012 - Čínska vesmírna loď Šen-čou 9 s trojčlennou posádkou, ktorej členkou bola prvýkrát v histórii čínskeho vesmírneho programu tiež žena, kozmonautka Liou Jang, sa pri svojej misii na obežnej dráhe spojila s modulom Tchien-kung 1.
14. decembra 2013 - Na Mesiaci mäkko pristál čínsky modul Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozidlom Nefritový králik. Čína sa tak stala po USA a Rusku treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj. Išlo o prvé mäkké pristátie na Mesiaci od roku 1976, keď tam dorazila sovietska sonda Luna 24.
16. augusta 2016 - Čína ako prvá na svete vypustila satelit vybavený kvantovou kryptografickou technológiou, ktorá umožňuje lepšiu ochranu pred hackermi a odpočúvaním. Družica bola pomenovaná na počesť čínskeho filozofa z 5. storočia pred Kr.
25. septembra 2016 - Čína uviedla do prevádzky najväčší teleskop na svete určený na výskum vesmíru; zariadenie FAST s tanierovou anténou s priemerom 500 metrov bolo vybudované počas piatich rokov v provincii Kuej-čou na juhozápade krajiny.
3. januára 2019 - Čínska sonda Čchang-e 4 úspešne pristála na odvrátenej strane Mesiaca. Stalo sa to prvýkrát v histórii letov do vesmíru. Na palube sondy boli prístroje na geologický prieskum odvrátenej strany Mesiaca a na biologické experimenty.
1. decembra 2020 - Na Mesiaci úspešne pristála čínska sonda Čchang-e 5. Sonda, ktorá sa po pätnástich dňoch vrátila na Zem, dopravila prvýkrát od roku 1976 vzorky horniny z mesačného povrchu. Čína sa tak stala po USA a bývalom Sovietskom zväze treťou krajinou, ktorá z Mesiaca odobrala vzorky horniny a vrátila sa s nimi na Zem.
29. apríla 2021 - Čína vypustila do kozmu základný modul svojej prvej vlastnej orbitálnej stanice Tchien-kung, ktorá vzniká bez pomoci iných štátov.
15. mája 2021 - Čínsky vesmírny modul úspešne pristál na planéte Mars. Misia Tchien-wen začala v júli 2020 štartom z čínskeho kozmického strediska Wen-čchang. Po necelých sedem mesiacov trvajúcom lete sonda - tvorená družicou, pristávacím modulom a robotickým vozítkom - vo februári úspešne dosiahla stanovenú obežnú dráhu okolo Marsu. Po pristátí modulu na červenej planéte začalo svoju misiu robotické vozítko Ču-žung, ktoré okrem iného zhromažďuje údaje o podzemnej vode a zisťuje známky možného života v minulosti. Čína sa tak stala iba druhou krajinou po Spojených štátoch, ktoré sa podarilo na povrch Marsu dopraviť a vysadiť funkčný aparát.
17. júna 2021 - Čína dopravila trojčlennú posádku vesmírnej lode Šen-čou 12 na svoju novovybudovanú vesmírnu stanicu. Išlo o štart prvého čínskeho pilotovaného kozmického plavidla za posledných takmer päť rokov.
30. mája 2023 - K čínskej vesmírnej stanici Tchien-kung v noci z púšte Gobi odštartovala loď Šen-čou 16 s trojicou astronautov, ktorí vystriedajú doterajšiu posádku stanice. Na palube kozmickej lode je prvýkrát aj civilista, vedec Kuej Chaj-čchao.