Na utorňajších protestoch farmárov z krajín strednej a východnej Európy v Bruseli, pre nízke ceny agrokomodít z Ukrajiny, sa zúčastnili aj poľnohospodári zo Slovenska.
Protesty pomohla zorganizovať COPA-COGECA, najväčšia organizácia na ochranu záujmov európskych farmárov. Jej predseda Pekka Pesonen demonštrantov uistil, že organizácia chce riešiť nové problémy na východných hraniciach EÚ, ktoré si vyžadujú "spoločnú európsku odpoveď".
Farmár Tomáš Volkai zo spoločnosti Dubina v okrese Trebišov upozornil, že po uvoľnení ciel a kvót voči ukrajinským výrobkom sa na východnom Slovensku už od augusta 2022 zhoršil predaj pšenice a ostatných komodít. "Kamióny vykladali ukrajinské obilie hneď za hranicami, čo slovenským farmám z tejto oblasti zablokovalo tradičný trh sever - juh, čiže Poľsko a Maďarsko.
Dočasný zákaz dovozu ukrajinských komodít presadený EÚ, do 5. júna 2023, situáciu mierne zlepšil, keď sa čas zásob zo skladov podarilo vypredať, ale za ceny pod výrobnými nákladmi," uviedol.
Situáciu nezlepší ani nadchádzajúca žatva, lebo ceny sa pohybujú na úrovni leta 2018 (do 1600 eur tona pšenice), pričom tohoročné vstupy - hnojivá, príprava a cena práce - sú oveľa vyššie ako predtým. To znamená stratu niekoľko sto eur na hektár.
V septembri farmári musia zakladať novú úrodu a myslieť na budúcoročné výnosy. To ich núti zvažovať, či vôbec pestovať obilniny, ale alternatíva v podobe pestovania zeleniny či ovocia je v regióne nepriechodná.
"Ak sa nezavedú clá alebo kvóty, v ďalších rokoch bude veľký problém zaistiť existenciu fariem," odkázal Volkai.
Michal Lacko prišiel do Bruselu z rodinnej farmy v dedine Veľaty, okres Trebišov. Tvrdí, že východoslovenskí farmári nemajú kde predať svoje komodity, a to, čo je na skladoch, je nepredajné. Dôvodom je veľmi nízka cena ukrajinského obilia. To domáce je predražené vyššími vstupmi na pestovanie a budúca úroda si vyžiadala 300-násobne vyššie vstupy hnojív, osív či agrochemikálií. "Zase budeme úplne v strate. Nemôžeme pomáhať niekomu, keď ideme likvidovať sami seba. To mi neprepadá logické - ničiť vlastné farmy a zamestnanosť," povedal.
Michal Nagy-Juhász je poľnohospodár z rumunského mesta Nadlak, kde polovicu obyvateľstva tvoria Slováci a mnohí sa venujú poľnohospodárstvu. Tiež sú obeťou lacných dovozov z Ukrajiny.
"Pestujeme pšenicu, kukuricu, slnečnicu, repku olejnatú. Lacné dovozy pšenice z Ukrajiny nám spôsobili veľa zlých vecí. Našu pšenicu sme už nemohli predať. Dovážali z Ukrajiny oveľa lacnejšiu, a nie tak kvalitnú. Kupujúci to brali, lebo chceli dobre zarobiť," vysvetlil.
Protest v Bruseli mal podľa neho zmysel, lebo veci treba zmeniť, prostredníctvom zákonov. "Hlavne treba, aby sa dotknuté európske štáty dohodli na podmienkach, ktoré treba poskytnúť Ukrajine, ako jej pomôcť, aby ich produkty mohli vchádzať do Európy a na svetové trhy, ale kontrolovane, nie chaoticky ako doteraz, s negatívnymi dopadmi na európskych farmárov," skonštatoval.