Pred rizikom škôd spôsobených vedením služobného auta, poškodenia majetku zamestnávateľa či spôsobenia inej škody počas vykonávania práce sa najčastejšie chránia tí, ktorí v práci využívajú motorové vozidlo. Viac ako 70 percent zamestnaných bez ohľadu na druh profesie sa obáva škody spôsobenej vedením motorového vozidla alebo prácou na pracovnom stroji, ako sú napríklad vysokozdvižné vozíky, upozornila analytička poisťovne Wüstenrot Zuzana Adamcová.
"Evidujeme až 71 percent poistených, ktorí si v rámci tohto poistenia nechávajú pripoistiť motorové vozidlo do 3,5 tony, alebo aj pracovný stroj. Týka sa to všetkých zamestnancov, ktorí pri práci využívajú zverené služobné vozidlo, manipulujú s rôznym materiálom alebo tovarom s motorovými aj nemotorovými vozíkmi a taktiež vodičov hromadnej dopravy," priblížila Adamcová.
Spomedzi všetkých povolaní sa škôd spôsobených v zamestnaní najviac obávajú vodiči motorových vozidiel do 3,5 tony. Tí sú v prípade poistenia zodpovednosti za škodu pri výkone povolania najviac zastúpenou skupinou. Podľa Adamcovej táto skupina vodičov tvorila v minulom roku 20 percent z poistených. Vodiči sa chránia nielen pred rizikom náhrady škody spôsobenej poškodením alebo zničením majetku počas vykonávania povolania, ale aj pred náhradami škody spôsobenej poškodením zdravia alebo smrťou.
Druhou najviac zastúpenou skupinou sú skladníci, ktorí majú povolenie na vysokozdvižný vozík a hneď za nimi nasledujú skladníci bez tohto povolenia. Podľa Adamcovej výsledky analýzy odrážajú skutočnosť, že práca v logistike patrí medzi tie s najvyšším rizikom spôsobenia škody. Prvú päticu zamestnaní klientov dopĺňajú záchranári a administratívni pracovníci. "Poistenie kryje tiež napríklad poškodenie alebo zničenie zverenej výpočtovej techniky, takže má určite svoj zmysel aj v administratívnom odvetví," dodala Adamcová.
Zamestnávateľ môže od zamestnanca požadovať náhradu škody maximálne do výšky štvornásobku priemerného mesačného zárobku zamestnanca v hrubom, a to aj v prípade zamestnancov štátnej služby. Od príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže a Železničnej polície je zamestnávateľ oprávnený požadovať náhradu škody do výšky trojnásobku hrubého mesačného zárobku štátneho zamestnanca.