Boli to dve osobnosti vojenských dejín Slovenska. Počas druhej svetovej vojny sa spolu s tretím bratom, tiež vojakom z povolania Milošom, zapojili do odboja a tiež do Slovenského národného povstania (SNP). Od narodenia dvoch významných aktérov SNP dvojičiek Mirka a Milana Veselovcov uplynie dnes (23. mája) 120 rokov. Obaja boli po svojej smrti menovaní do hodností generálmajorov in memoriam.
Mirko Cyril a Milan Metod Veselovci sa narodili 23. mája 1903 vo Zvolene v mnohopočetnej rodine. "Obidvaja bratia sa už v mladosti rozhodli pre vojenskú kariéru. Študovali na Vojenskej akadémii v Hraniciach na Morave, ktorú ukončili v roku 1923 v hodnosti poručík delostrelectva. V československej armáde pôsobili v rôznych delostreleckých jednotkách. Milan bol v roku 1937 povýšený na kapitána. Mirko už na štábneho kapitána. Po vzniku Slovenského štátu sa obidvaja podieľali na budovaní delostrelectva formujúcej sa slovenskej armády," uviedol pre TASR samostatný vedecký pracovník z Vojenského historického ústavu (VHÚ) Igor Baka.
Milana v júli 1940 povýšili na majora. Rovnakej hodnosti sa už v roku 1939 dočkal aj Mirko. Ten bol zároveň menovaný veliteľom delostreleckého pluku 1 v Bratislave.
"Po vypuknutí vojny proti ZSSR boli obidvaja povolaní na východný front. Milan tu pôsobil od júna do decembra 1941 a tiež od augusta do decembra 1942. Mirko bol na východnom fronte do decembra 1941. Bol povýšený na podplukovníka," objasnil Baka.
Obidvaja už v roku 1944 spolupracovali s odbojom. Mirko bol blízkym spolupracovníkom československej občianskej odbojovej skupiny Flóra. Spojenie mal aj na Vavra Šrobára. Predtým sa v roku 1943 podieľal na formovaní vojenskej odbojovej skupiny, ktorá mala vďaka jeho kontaktom spojenie s československým vojenským zmocnencom v Istanbule.
Zo skupiny sa na jar 1944 sformovalo Vojenské ústredie na čele s podplukovníkom Jánom Golianom pripravujúce v spolupráci s československým Ministerstvom národnej obrany (MNO) v Londýne a ilegálnou Slovenskou národnou radou (SNR) povstanie. Jeho členom sa však Mirko nestal, údajne pre jeho príliš "čechoslovakistické" postoje.
"Obidvaja bratia sa zaslúžili o vyhlásenie SNP 29. augusta 1944. Boli totiž hlavnými iniciátormi obsadenia budovy Veliteľstva pozemného vojska v Banskej Bystrici. Vďaka čomu mohol Golian bez prekážok odosielať povstalecké heslo ´Začnite s vysťahovaním´. Následne v noci na 30. augusta navštívili spolu s podplukovníkom Milošom Markom chatu na Donovaloch, kde sa skrýval Šrobár. Tu skoncipovali verejné proklamácie s výzvami na odpor nemeckým okupačným jednotkám, ktoré na druhý deň odzneli v Slobodnom slovenskom vysielači," uviedol Baka.
Prvú z nich - Proklamáciu vojenského revolučného vedenia - prečítal samotný Mirko. Dvojičky a spolu s nimi aj tretí brat Miloš, sa následne aktívne zapojili do povstania. Milan pôsobil v Banskej Bystrici ako posádkový veliteľ. V dňoch 4. až 13. septembra bol vedúcim povstaleckej delegácie, ktorá odletela do Kyjeva. Jej prioritnou úlohou bolo informovať sovietske orgány o poslaní, cieľoch a priebehu povstania, ale i konkretizovať požiadavky na pomoc. Mirko bol zase prednostom Politickej správy Veliteľstva 1. československej armády. Dňa 7. októbra 1944 odletel s delegáciou SNR (okrem neho ju tvoril Ján Ursíny a Ladislav Novomeský) na rokovania s prezidentom Edvardom Benešom a československou exilovou vládou v Londýne.
"Ich úlohou bolo vysvetliť otázky, týkajúce sa právomocí SNR voči československej vláde, postavenia Slovenska v novej republike, ako aj informovať o situácii na povstaleckom území. Mirko mal na starosti vojenské otázky. V tejto súvislosti upozorňoval na potrebu zvýšiť pomoc povstaleckej armáde, ktorá trpela nedostatkom zbraní a materiálu, zo strany Spojencov," priblížil Baka.
Medzitým bol za svoje zásluhy povýšený na plukovníka. Z Londýna odletel v novembri s delegáciou do Moskvy, kde sa v decembri 1944 zúčastnil na rokovaniach moskovského byra KSČ, SNR a zástupcov exilovej vlády o povojnovom usporiadaní ČSR. Výsledkom týchto rokovaní bolo aj vytvorenie komisie SNR, ktorá mala rozhodovať o prijímaní slovenských dôstojníkov a rotmajstrov do československej armády. Predsedníctvom SNR bol Mirko poverený, aby sa stal jej členom.
"Čo sa týka Milana, ten po potlačení SNP odišiel na Donovaly a odtiaľ do hôr k partizánom. V marci 1945 bol prijatý do 1. čs. armádneho zboru. Stal sa posádkovým veliteľom v Banskej Bystrici. V októbri 1947 dosiahol hodnosť plukovníka. V januári 1947 sa stal veliteľom 11. delostreleckej brigády v Košiciach. Uznania sa spočiatku dostalo aj jeho bratovi Mirkovi, ktorý bol vo februári 1947 menovaný na brigádneho generála. Následne k 30. septembru bol na vlastnú žiadosť preložený do výslužby," uviedol historik z VHÚ.
Do ďalších osudov obidvoch bratov negatívne zasiahol nástup komunistov k moci vo februári 1948. Mirko sa už krátko na to rozhodol pre emigráciu do západného Nemecka, kde sa živil ako remeselník. V roku 1950 bol zbavený vojenskej hodnosti. Až do smrti 6. júna 1976 žil v malom mestečku Weil der Stadt. Rehabilitovali ho v roku 1991, keď bol menovaný generálmajorom in memoriam.
Jeho brat Milan síce zotrval v československej armáde, tu sa však čoskoro stal obeťou politických represií. Už v septembri 1949 ho zbavili funkcie. Zatkli ho pre podozrenie zo špionáže. "V apríli 1951 bol odsúdený na 16, neskôr na 22 rokov v Leopoldove. Z väzenia bol prepustený v júli 1955. Ocitol sa bez prostriedkov. Pracoval ako pomocný skladník. Rehabilitovaný bol až v roku 1964, keď mu bola vrátená aj vojenská hodnosť," dodal pre TASR historik Baka.