Zvyšovanie sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) sa postupne prejavuje aj vo vyššom úročení úverov v eurozóne, vrátane Slovenska. Dôležitá je však aj ďalšia fáza, ktorá predstavuje vplyv vyšších úrokov na reálne rozhodnutia firiem a domácností vziať si pôžičku alebo investovať. Tieto rozhodnutia dokážu ovplyvniť celkovú ekonomickú aktivitu aj infláciu a vyzerá to tak, že menová politika sa už prenáša do reálnej ekonomiky, upozornili analytici Národnej banky Slovenska (NBS) v aktuálnom komentári.
Odvolávajú sa pritom na nedávny pravidelný prieskum o dostupnosti úverov medzi bankami v eurozóne (Bank Lending Survey, BLS), ktorý potvrdil prudké zhoršenie dostupnosti úverov. Podľa analytikov boli jeho výsledky kľúčové aj pre rozhodnutie ECB spomaliť začiatkom tohto mesiaca tempo zvyšovania sadzieb na 0,25 percentuálneho bodu (p. b.).
"Zvýšená opatrnosť bánk pri poskytovaní úverov firmám je spôsobená najmä obavami bánk z recesie alebo z výraznejšieho spomalenia ekonomiky. Banky sú tým pádom ochotné tolerovať menej rizika pri požičiavaní," vysvetlili analytici NBS. Okrem podnikových úverov je vidieť silné sprísňovanie aj pri hypotékach. Rastie podiel odmietnutých pôžičiek, ktorý je pri firmách najvyšší od roku 2015, kedy sa prieskum pýtal túto otázku prvýkrát.
Rovnako aj dopyt firiem po pôžičkách klesal najrýchlejšie od globálnej finančnej krízy a podľa očakávaní bude aj naďalej. "Hlavným faktorom poklesu dopytu pre firmy aj domácnosti sú podľa bánk vyššie úrokové sadzby. Znamená to, že zvýšenie úrokov nevplýva iba na úverové štandardy, ale aj na reálne rozhodnutia ľudí a firiem o tom, či si vziať pôžičku," priblížili ekonómovia.
Dopyt po hypotékach klesal aj z dôvodu zhoršujúcich sa vyhliadok realitného trhu a klesajúcej spotrebiteľskej dôvery. Tempo tohto poklesu podľa analytikov prekonalo očakávania a bolo najprudšie od začiatku vykonávania prieskumu BLS v roku 2003.
Tempo prideľovania úverov podnikom a domácnostiam sa tak postupne spomaľuje v súlade s postupným zvyšovaním úrokových sadzieb. Očakávania ďalšieho sprísňovania úverových podmienok a poklesu dopytu v konečnom dôsledku prispejú k spomaleniu ekonomiky a zvoľneniu tempa rastu cien, avizovali analytici.
Pripustili, že tento vývoj môže vyvolávať isté obavy. Zhoršenie, resp. otočenie úverového cyklu bolo v minulosti v mnohých krajinách spojené s hlbšími recesiami a horším ekonomickým výhľadom. "Aj v súčasnom období sa dá argumentovať, že dopyt po úveroch by mal skôr rásť - energetická kríza pravdepodobne vyvoláva potrebu zvýšených investícií firemného sektora a podobne na tom môže byť aj väčšina domácnosti," konštatovali ekonómovia.
Prípadný nežiadúci vzťah medzi úverovaním a ekonomickou aktivitou by však podľa nich mohol byť v súčasnosti zmiernený predovšetkým vďaka obozretnej finančnej regulácii. "Pozorované spomaľovanie tempa úverovania v eurozóne nemusí nutne indikovať problémy v ekonomike," dodali analytici NBS.