Rozdiely v odmeňovaní mužov a žien na trhu práce sa zmenšujú. Uviedol to František Foltán z výskumno-štatistickej a poradensko-konzultačnej spoločnosti Trexima Bratislava.
Vychádzal pritom zo štvrťročného výkazu o cene práce Informačného systému o cene práce ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR za vlaňajší posledný kvartál a z údajov Štatistického úradu.
Na Slovensku je viac ako 51 percent žien, z nich v produktívnom veku (15 až 64 rokov) je takmer 65 percent. "Viac ako 80 percent rodín na Slovensku má momentálne len jedno alebo dve deti. Kým v 60. rokoch minulého storočia bol priemerný vek rodičiek 23 rokov, v súčasnosti je to približne 27 rokov," uviedol Foltán.
Tomu zodpovedá aj fakt, že nárast hodinového zárobku žien sa vo veku 26 až 27 rokov v SR takmer zastaví, kým hodinová mzda mužov rastie ešte ďalších 13 až 14 rokov. V čase najvyšších platov mužov je tento rozdiel 20 percent v prípade priemerného hodinového zárobku a 15 percent pri mediáne hodinovej mzdy, vyčíslila spoločnosť.
Doplnila, že ak by muži a ženy zarábali počas celého svojho pracovného života ako priemer v uvedenom sledovanom období, bol by rozdiel medzi zárobkami mužov a žien nižší o 13,7 percenta. V prípade mediánového zárobku by to bolo 9,7 percenta.
Pred desiatimi rokmi boli najlepšie zarábajúci muži o štyri roky mladší ako muži než v súčasnosti a zarábali o 26 % viac ako ženy. Situácia v dosahovaní rovnosti odmeňovania žien a mužov sa však na Slovensku zlepšuje, zhodnotila firma.
Mzdové nárasty priemeru aj mediánu v prvých rokoch kariéry žien a mužov dosahujú približne rovnaké hodnoty. Taktiež rozdiely medzi hodinovým zárobkom absolventov prichádzajúcich na trh práce, či už sú to ženy alebo muži, dosahujú podľa slov spoločnosti minimálne hodnoty.
U žien na výšku mzdy a tiež na ich rozhodnutie o prerušení kariérnej cesty však vplýva ich najvyššie dosiahnuté vzdelanie. Prerušenie kariéry pre rodičovstvo tiež na základe slov firmy výrazne ovplyvňuje hodnotu teoretického celoživotného príjmu v závislosti od vzdelania.
V prípade žien a mužov by najnižší rozdiel v celoživotnom zárobku nastal u zamestnancov so základným vzdelaním, na úrovni 12 percent. U zamestnancov s druhým stupňom vysokej školy by to bolo 21,5 percenta, vyčíslila spoločnosť.
Pri prerušení kariéry pre rodičovstvo je najmenší výpadok u stredoškolsky vzdelaných zamestnankýň. Každý rok prerušenia znamená v priemere stratu 1,6 percenta ich celoživotného zárobku, spresnila firma. Nasledujú zamestnankyne s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa (1,7 percenta).
Najviac na prerušenie kariéry doplácajú zamestnankyne s ukončenou iba základnou školou alebo s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa, respektíve vedeckou kvalifikáciou.
Každým rokom prerušenia prichádzajú v priemere o 1,8 percenta celoživotného zárobku a o 1,89 percenta u zamestnankýň s vysokoškolským vzdelaním tretieho stupňa, uzavrela spoločnosť.