Slovensko má napriek svojej geograficko-klimatickej polohe dostatočný potenciál a vhodné podmienky na rozvoj a prepravu vodíka v rámci Európy vďaka dobre rozvinutej plynovodnej sústave, ktorá môže prepájať výrobcov vodíka s priemyselnými odberateľmi.

Uviedol to na piatkovom tlačovom brífingu europoslanec Robert Hajšel z frakcie S&D (Progresívna aliancia socialistov a demokratov), ktorý sa stal hlavným spravodajcom pre vytvorenie tzv. Európskej vodíkovej banky (EVB).

"Potrebujeme uvoľniť celý potenciál Slovenska. Slovensko je druhá najplynofikovanejšia krajina v EÚ a má sľubné podmienky na skladovanie vodíka," dodal Hajšel.

Priblížil, že na skladovanie plynu by sa dali využiť napríklad naše zásobníky na Záhorí, pričom takzvané vodíkové údolie by sa mohlo vytvoriť napríklad v okolí Košíc. Podľa neho bude nielen pre Slovensko, ale aj pre ostatné členské štáty taktiež dôležité naplno využívať jadrovú energiu ako bezemisný zdroj na výrobu obnoviteľného vodíka.

Účel EVB je podporiť výrobu bezimisného vodíka a tým prispieť aj k dekarbonizácii. Slovensko má podľa europoslanca 75% plynárenskej infraštruktúry v podobe plastových rúr, ktoré môžu bezpečne prevážať aj vodík. Ten bude podľa neho hrať veľmi dôležitú úlohu pri dekarbonizácii ťažkého priemyslu, najmä chemického, hutníckeho, ale aj pri výrobe cementu a v rafinériách a prispeje k budovaniu surovinovo sebestačnejšej EÚ.

Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský uviedol, že slovenská plynárenská infraštruktúra sa pripravuje na to, aby v najbližších rokoch dokázala prepravovať zmiešanie vodíka so zemným plynom. Európska komisia má zámer, aby sa vodík v objeme zhruba desať miliónov ton mohol dovážať z krajín severnej Afriky či aj Ukrajiny.

Spresnil, že projekt naviazaný na Ukrajinu počíta prvotne s ukončením vojenského konfliktu a následne s vybudovaním veterných parkov v blízkosti Čierneho mora. V tejto alternatíve by sa dala na prepravu vodíka do EÚ využiť už existujúca plynárenská infraštruktúra.

Výroba zeleného vodíka je naviazaná na rozvoj OZE. V rámci iniciatívy Hajšel priblížil, že EVB je experimentálny projekt, v rámci ktorého sa na jeseň spustí prvá aukcia, pri ktorej sa rôzne podniky môžu uchádzať o to, aby dostali finančnú podporu na aplikovanie programov pre rozvoj vodíka, napríklad zakúpením elektrolyzérov na jeho výrobu.

EVB iniciátori sa snažia aj o zaradenie modrého vodíka, ktorý sa vyrába pomocou elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach, čomu zatiaľ podľa Hajšela Európska komisia naklonená nie je.