Poľský veľvyslanec v Moskve dnes odovzdal ruskému ministerstvu zahraničnú nótu týkajúcu sa odstránenia pomníkov poľským a litovským obetiam sovietskych represií pri meste Irkutsk na juhovýchode Sibíre. Informovala o tom agentúra PAP.
"Odovzdali sme dnes ruskému ministerstvu zahraničných vecí nótu v súvislosti so zrušením symbolického náhrobku, ktorý pripomínal poľské obete politických represií v Rusku, ako aj susedného kríža, ktorý pripomínal litovské obete," povedal veľvyslanec Krzysztof Krajewski. "Spojili sme tieto dve cenné a dôležité miesta, pretože nerozlišujeme obete podľa národnosti," dodal.
Veľvyslanec zdôraznil, že poľský pamätník platila Varšava a bol postavený so súhlasom miestnych úradov. "Protestujeme proti odstráneniu pamätníka a jeho premiestneniu na neznáme miesto," uviedol diplomat a dodal, že nóta vyzýva na objasnenie, kam bol pamätník premiestnený.
Oblastné úrady podľa írskeho portálu irCity.ru tvrdia, že poľský pamätník a litovský kríž boli na niekdajšom pohrebisku obetí politických represií v dedine Pivovaricha postavené v roku 2015 nezákonne, teda bez súhlasu úradov. Avšak Poliaci a Litovci sú spomínaní medzi ďalšími obeťami, ktorých tu stalinská tajná polícia NKVD zastrelila až 15-tisíc; známe sú mená asi 12-tisíc obetí. Pamätníky boli strhnuté za pomoci ťažkej techniky. Podľa úradov boli odovzdané do depozitára kvôli rekonštrukcii miesta.
Rusko zvyčajne búrlivo protestuje, ak sú v zahraničí odstránené pomníky predstaviteľov sovietskeho režimu, ako bolo pred tromi rokmi odstránenie sochy sovietskeho maršala Ivana Koněva v Česku. Konev bol ruský vojvodca a sovietsky maršal. Na konci druhej svetovej vojny sa podieľal na oslobodení Prahy, časti Poľska, Sliezska a Saska. Viedol tiež krvavé potlačenie povstania v Maďarsku v roku 1956 a pôsobil v Berlíne v čase výstavby berlínskeho múru.
Postupom času ale vyšli najavo skutočnosti, kvôli ktorým nebol Konev čestným človekom, a preto ani "nemôže byť ani čestným občanom" Prahy, povedal pred rokom vtedajší primátor Zdeněk Hřib, na ktorého návrh pražskí zastupitelia zbavili už zosnulého maršala čestného občianstva, udeleného 6. júna 1945. Hríb spomenul, že vojsko vedené Konevom prišlo do Prahy až po uzavretí dohody medzi pražskými povstalcami a vedením nemeckej nacistickej posádky o odchode z mesta a Konev tiež rozhodol o bombardovaní Mladej Boleslavi 9. mája 1945, teda deň po konci vojny. Vtedy zomrelo 148 miestnych obyvateľov vrátane detí.