Počet politicky motivovaných trestných činov vlani v Nemecku stúpol už po štvrtý raz za sebou. V roku 2022 ich bolo spáchaných 58 916, čo je nárast o zhruba sedem percent oproti roku 2021. Podľa údajov Spolkového kriminalistického úradu (BKA), ktoré v utorok predstavila ministerka vnútra Nancy Faeserová, tento nárast súvisí okrem iného s ruskou vojnou na Ukrajine. Medzi týmito trestnými činmi boli napríklad prípady ublíženia na zdraví či používanie zakázaných symbolov. Informuje o tom agentúra DPA.

Zo štatistiky BKA vyplýva, že polícia vlani evidovala tiež výrazne viac trestných činov v spojitosti s ochranou klímy. Išlo o nárast o takmer 73 percent, pričom bolo zaznamenaných 1716 takýchto činov. Väčšinou sa toto protizákonné konanie týkalo škôd na majetku, nátlaku, vyhrážok a porušovania zákona o zhromažďovaní či domovej slobody.

Zvýšenie počtu trestných činov bolo badateľné aj v oblasti takzvaných skutkov vykonaných z nenávisti, ktoré boli podľa polície spáchané na základe rasistických motívov alebo motívov nenávisti voči cudzincom. Do kategórie nepriateľskosti voči Nemcom bolo minulý rok zaradených 340 trestných činov.

Počet antisemitských deliktov (2641) vlani síce klesol o necelých 13 percent, avšak naďalej ide o relatívne vysoké číslo, poznamenala DPA. Viac než 80 percent z týchto skutkov polícia pripísala krajnej pravici.

Výrazný nárast trestných činov – o takmer 40 percent na 1865 prípadov – evidovala polícia uplynulý rok zo strany krajne pravicového hnutia takzvaných ríšskych občanov (Reichsbürger). Išlo prevažne o činy vyvíjania nátlaku, vyhrážok a urážania. V Nemecku malo toto hnutie, ktoré neuznáva demokratické štruktúry nemeckého štátu, vlani približne 23-tisíc členov.