Druhá svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko, priniesla počas 2194 dní miliónom ľudí na oboch stranách frontu nevýslovnú bolesť, utrpenie, strádanie a smrť v rôznych podobách.
Počas nej prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí, svojím charakterom a krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.
Skončenie druhej svetovej vojny si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. Na Slovensku je tento deň dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny.
"Pripomínaním si tejto významnej historickej udalosti vzdávame česť tisícom Slovákov a príslušníkom národností žijúcich na území Slovenska, ktorí sa počas 2. svetovej vojny zapojili do bojov proti nacistickému Nemecku a jeho satelitom. To nielen v československých vojenských jednotkách v zahraničí, v povstaleckej 1. československej armáde na Slovensku a v domácom partizánskom hnutí, ale aj v armádach iných štátov protifašistickej koalície či v hnutiach odporu na území okupovaných krajín," zdôraznil zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
Ako ďalej uviedol, účasť Slovákov v československom protifašistickom odboji vo vojne má svoje osobitné a nezastupiteľné miesto v novodobej histórii Slovenska. Národnooslobodzovací boj výrazne sformoval charakter, myslenie a konanie jeho účastníkov a ovplyvnil život nasledujúcich generácií.
Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti. "Podľa údajov z VHÚ predstavovali celkové straty na životoch asi 350-tisíc až 360-tisíc obyvateľov. Z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne 235-tisíc osôb, z nich asi 149-tisíc židovského pôvodu.
V Česku to bolo 78-tisíc a na Slovensku 71-tisíc osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi 350-tisíc osôb. Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo na Slovensku vypálených viac než 100 obcí," priblížil Šumichrast.
Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a v juhovýchodnej Ázii.
Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí. Podľa najnovších údajov zahynulo v nej približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich Spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz.
Ako pripomenul historik, v Európe sa vojna skončila formálne podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945. "Napriek tomu aj po tomto dni dochádzalo k bojovým akciám, ktoré sa na území Česka skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája. Definitívny koniec 2. svetovej vojny nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bojovej lodi v Tokijskom zálive 2. septembra 1945," dodal pre TASR Šumichrast.
Aktu kapitulácie predchádzala bitka o Berlín. Bezpodmienečná kapitulácia nemeckých vojsk do rúk západných spojencov bola pôvodne podpísaná 7. mája 1945 vo francúzskom meste Remeš. Keď sa o podpise kapitulácie dozvedel sovietsky vodca Stalin, označil ju za "predbežný protokol o kapitulácii Nemecka". Akt podpísania kapitulácie v Remeši vnímal ako zníženie úlohy Sovietskeho zväzu vo vojne, pričom práve na sovietsko-nemeckom fronte zahynulo 73 percent nemeckých vojakov a bolo zničených 75 percent nacistickej vojenskej techniky.
Stalinovu nevôľu vyvolala najmä skutočnosť, že podpísanie kapitulácie v Remeši sa uskutočnilo v štábe hlavného veliteľa spojeneckých síl na západnom fronte, amerického generála Eisenhowera, a nie v Berlíne. Preto sa podpis kapitulácie zopakoval 8. mája 1945 v sídle sovietskeho štábu v Berlíne-Karlshorste.
Druhá svetová vojna v Európe sa oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze to bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj.