Slovensko je už 19 rokov členom Európskej únie EÚ. V súčasnosti ide o spoločenstvo 27 krajín s takmer 447 miliónmi obyvateľov, pričom patrí medzi tri najväčšie ekonomiky sveta s podielom na globálnom hrubom domácom produkte (HDP) približne 18 %. Pre SR ako malú otvorenú ekonomiku závislú na medzinárodnom obchode je veľmi dôležité byť členom takéhoto zoskupenia, prinieslo a prináša to pre krajinu celý rad výhod, zhodnotil v aktuálnej analýze hlavný ekonóm ČSOB Marek Gábriš.

"Ekonomický rast Slovenska vďaka harmonizácii legislatívy, ekonomickým reformám, otváraniu trhov a prílevu investícií postupne silnel a v nasledujúcich troch rokoch po vstupe neuveriteľne akceleroval. V priebehu roka 2007 dosiahol dvojciferné hodnoty," pripomenul analytik. Zároveň zdôraznil, že tento rast generoval nové pracovné miesta a postupne prišlo k výraznému poklesu nezamestnanosti.

Miera nezamestnanosti bola v SR ešte na konci predvstupového roku 2003 na úrovni 18,4 percenta, čiže takmer každý piaty ekonomicky aktívny obyvateľ bol bez práce. "V priebehu nasledujúceho štyri a pol roka sa nezamestnanosť podarilo skresať na dovtedajšie minimum 8,7 percenta (október 2008). Klesla teda takmer o desať percentuálnych bodov," vyčíslil Gábriš. Ani v rokoch po finančnej kríze sa už nezamestnanosť nevrátila na rekordné hodnoty z prelomu tisícročia a v období pred pandémiou koronavírusu dosiahla historické minimum 5,6 percenta.

Pozitívne sa po vstupe Slovenska do EÚ vyvíjala aj inflácia, pripomenul ekonóm. Kým v predvstupovom roku 2003 dosahovala takmer desať percent, do konca roka 2004 klesla na 5,9 percenta. "V nasledujúcich niekoľkých rokoch bola takmer trvalo pod úrovňou päť percent a zároveň na klesajúcej trajektórii. Dokonca v rokoch 2014 až 2016 zaznamenala mierne negatívne hodnoty," priblížil Gábriš s tým, že následne až do polovice roka 2021 inflácia neprekročila úroveň troch percent.

Kľúčové úrokové sadzby centrálnej banky na konci predvstupového roku 2003 dosahovali šesť percent. Stabilný ekonomický vývoj a postupný pokles inflácie umožnil ich zníženie až na tri percentá ku koncu februára 2006, vyčíslil analytik. "To vytvorilo priestor, spolu so zlepšením ratingu, na pokles sadzieb na finančných trhoch, ako aj pre podniky a domácnosti. Sadzby na úvery domácnostiam na nehnuteľnosti klesli od začiatku roka 2004 do konca roka 2005 v priemere o dva percentuálne body na 5,3 percenta," priblížil Gábriš. Ešte výraznejšie, približne o dva a pol bodu, klesli v priebehu dvoch rokov priemerné sadzby úverov pre podniky.