Medzi svetových spisovateľov sa zaradil už prvým a dnes kultovým románom Hlava XXII, v ktorom satiricky a so značnou dávkou čierneho humoru opísal absurditu americkej vojenskej mašinérie počas druhej svetovej vojny.
Od narodenia amerického spisovateľa a dramatika Josepha Hellera uplynie dnes 1. mája 100 rokov.
Joseph Heller sa narodil 1. mája 1923 v newyorskom Brooklyne v židovskej prisťahovaleckej rodine. Počas druhej svetovej vojny sa ako pilot amerického bombardéra zúčastnil na bombardovaní Talianska. Táto životná skúsenosť ho veľmi ovplyvnila a bola impulzom k napísaniu slávneho románu Hlava XXII.
Po skončení vojny začal študovať na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, neskôr pokračoval v štúdiu v Spojenom kráľovstve na Oxforde. Po skončení štúdií pracoval v niekoľkých reklamných agentúrach a popritom sa venoval písaniu.
Hellerove životné dielo Catch 22 (Hlava XXII) vyšlo v roku 1961. V príbehu kapitána Yossariana a jeho druhov v zbrani priblížil krutosť a absurdnosť vojny. Kritici román považujú za jedno z najdôležitejších beletristických diel o druhej svetovej vojne. Názov románu je odvedený od vtedajšieho vojenského paragrafu XXII, podľa ktorého môže vojak požiadať o prepustenie z armády ak je blázon, ale ak si uvedomuje, že je blázon, tak nemôže byť bláznom.
V súvislosti s románom vznikol aj nový termín "hlava 22", ktorým ľudia popisujú niečo, čo je absurdné či nezmyslené. Kurt Vonnegut, Hellerov literárny kolega a generačný súčasník o knihe povedal, že ak vznikla nejaká biblia dvadsiateho storočia, tak to bola Hlava XXII.
Román sa v roku 1970 dočkal aj filmového spracovania Catch-22 (Hlava-22), ktoré režíroval Mike Nichols. V snímke kapitána Yossariana stvárnil herec Alan Arkin, generála Dreedlea si zahral legendárny režisér Orson Welles a kapitána Natenlyho stvárnil zasa spevák Art Garfunkel, známy z dua Simon & Garfunkel. V roku 2019 vznikol podľa románu aj rovnomenný americký seriál, pod ktorý sa režisérsky podpásali Ellen Kurasová, Grant Heslov a svetoznámy americký herec George Clooney.
Medzi ďalšie Hellerove známe prózy patria romány Gold nad zlato (Good as Gold, 1979), Boh vie (God Knows, 1984), Nebolo mi do smiechu (No laughing mater, 1986), Nemaľujte si to (Picture this, 1988), Záverečná! (Closing Time!, 1995), Teraz a vtedy (Now And Then, 1998), Portrét starého umelca (Portrait Of The Artist As An Old Man, 2000). Napísal aj divadelnú hru We Bombed in New Haven (Bombardovali sme New Haven, 1967).
Začiatkom 80. rokov minulého storočia Hellerovi zistili vážne neurologické ochorenie, ktoré úplne atrofovalo jeho svaly a spisovateľ strávil dva roky v nemocnici.
Joseph Heller zomrel 12. decembra 1999 v New Yorku na zlyhanie srdca vo veku 76 rokov.