Dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa v minulom roku zhoršila. Ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti dosiahol na konci roka 5,5 percenta hrubého domáceho produktu a verejné financie sa tak dostali opätovne do pásma vysokého rizika. Necelú polovicu z toho tvorí strednodobý rozpočtový vývoj, zvyšok spôsobujú dlhodobé demografické tlaky najmä v oblasti dôchodkov.
Vyplýva to zo Správy o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2022, ktorú v piatok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.
Ukazovateľ vo výške medzi 1 až 5 percent HDP predstavuje podľa rady stredné riziká. Hodnotu ukazovateľa nad 5 percent HDP považuje za vysoké riziko pre dlhodobú udržateľnosť.
"V porovnaní s rokom 2021 sa udržateľnosť verejných financií zhoršila o 1,1 percenta HDP, pričom najväčší negatívny vplyv vo výške 0,8 percenta HDP mala bezpečnostná a energetická kríza," konštatovala rozpočtová rada.
Negatívny vplyv bezpečnostnej a energetickej krízy sa prejavuje menej priaznivým makroekonomickým vývojom bezprostredne po vypuknutí vojny na Ukrajine, spojenej s nárastom cien energií pre subjekty verejnej správy a vyvolanými krokmi vlády v podobe zvýšenia obranných výdavkov na 2 percentá HDP. Časť zvýšenia nákladov na energie aj výdavkov na obranu považuje RRZ za trvalý efekt.
Hospodárska politika vlády mala vlani podľa rady neutrálny vplyv na udržateľnosť. Prínos dôchodkovej reformy v 1. pilieri a lepšieho hospodárenia v roku 2022 sa vyrovná negatívnemu dosahu nových trvalých opatrení. Očakávané vynútené úspory zo strany samosprávy zlepšujú udržateľnosť o 0,5 percenta HDP.
Reforma druhého dôchodkového piliera, napriek tomu, že ju RRZ opakovane hodnotí pozitívne, bude na horizonte 50 rokov prispievať ku zhoršeniu dlhodobej udržateľnosti verejných financií o 0,7 percenta HDP.
Väčšina úspor zo zavedenia sporiaceho piliera sa totiž prejaví až za horizontom 50 rokov. Európska komisia (EK) vplyv druhého piliera pri prezentovaní ukazovateľov udržateľnosti nezohľadňuje.
Hrubý dlh verejnej správy ku koncu minulého roka dosiahol úroveň 57,8 percenta HDP. Do roku 2025 by mal v základnom scenári, najmä pre rast ekonomiky a zníženie nadpriemernej hotovostnej rezervy, klesnúť na 56,2 percent HDP.
"Bez dodatočných opatrení by následne začal stúpať a v roku 2028 by presiahol maastrichtské kritérium 60 percent HDP. O 50 rokov by dlh dosiahol 360 percent HDP," upozornila RRZ s tým, že ide iba o hypotetický scenár. Trhy by totiž prestali financovať Slovensko už pri významne nižších úrovniach dlhu.
Dodržiavanie nedávno zavedených výdavkových limitov by malo podľa rozpočtovej rady viesť k postupnému zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti. "Na obnovenie dlhodobej udržateľnosti verejných financií je tak nevyhnutné pripraviť a realizovať dôveryhodný konsolidačný plán," dodala RRZ.