Slovenská ekonomika sa v čase energetickej a inflačnej krízy vyhne recesii, keď hrubý domáci produkt (HDP) v tomto roku vzrastie o 1,3 percenta.
Deficit v tomto roku najmä v dôsledku veľkého objemu energetických kompenzácií vystúpi na 6,3 percenta HDP. V nasledujúcich troch rokoch bude musieť nová vláda prijať konsolidačné opatrenia v objeme takmer 2,8 percenta HDP. Vyplýva to z Programu stability Slovenskej republiky na roky 2023 až 2026, ktorý v stredu schválila vláda.
"Od budúceho roku čaká slovenskú ekonomiku silnejšie oživenie podporené vývojom v eurozóne a teda aj vyšším výkonom nášho exportu. Rast ekonomiky v najbližších troch rokoch v priemere nad 2 % bude mierne tlmiť plánovaná konsolidácia verejných financií," uviedol rezort financií v schválenom materiáli.
Podchladenú ekonomiku pomôžu naštartovať investície zo štrukturálnych fondov EÚ a Plánu obnovy a odolnosti Slovenska. Trh práce ostane podľa schváleného materiálu odolný, aj keď dynamika tvorby pracovných miest bude mierna. Inflácia ustúpi v tomto roku k 10 percentám a reálne mzdy mierne porastú.
Pre ekonomiku ostávajú miernym rizikom ceny energií pre firmy, kde neistotu udržuje aj pokračujúca vojna na Ukrajine. Rizikom je aj slabšie čerpanie prostriedkov plánu obnovy, ktoré by v pesimistickom scenári odkrojilo polovicu z očakávaného ekonomického rastu v tomto aj v budúcom roku.
Do roku 2026 program stability navrhuje pokles nominálneho deficitu o takmer dve tretiny, z aktuálnych vyše 6 % HDP blízko k 2 percentám HDP.
"Bez reakcie by hrubý dlh v najbližších troch rokoch rástol. Pod úrovňou 60 % HDP sa stabilizuje len za predpokladu naplnenia rozpočtových cieľov deficitu," dodalo ministerstvo financií.