Skupina siedmich najvyspelejších krajín sveta prisľúbila, že urýchli prechod na obnoviteľné energie. Nestanovili však konkrétny časový plán postupného ukončenia prevádzky uhoľných elektrární.
Ministri životného prostredia a energetiky skupiny G7 vydali v nedeľu na záver dvojdňového zasadnutia v japonskom Sappre komuniké, v ktorom stanovili svoje záväzky. Tento 36-stranový dokument bude východiskom pre samit lídrov G7, ktorý sa bude konať v máji v Hirošime.
Japonsko získalo podporu od ostatných krajín skupiny pre svoju vlastnú národnú stratégiu, ktorá kladie pri zabezpečení energetickej bezpečnosti dôraz na takzvané čisté uhlie, vodík a jadrovú energiu.
"Keďže si uvedomujeme súčasnú globálnu energetickú krízu a ekonomické problémy, potvrdzujeme svoj záväzok zrýchliť prechod na čistú energiu s cieľom dosiahnuť najneskôr do roku 2050 nulové čisté emisie skleníkových plynov," uvádza sa v komuniké.
Ministri G7 uznávajú význam hľadania účinných, cenovo dostupných a rozmanitých zdrojov energie, čo "podčiarkuje náš záväzok realizovať okamžité, krátkodobé a strednodobé opatrenia v tomto kritickom desaťročí".
Otázka stanovenia časového plánu pre postupné vyraďovanie uhoľných elektrární je dlhodobým sporným bodom. Japonsko sa spolieha na uhlie pri výrobe takmer tretiny svojej elektrickej energie a podporuje aj takzvané čisté uhlie na výrobu vodíka, pri ktorej sa využívajú technológie na zachytávanie uhlíkových emisií.
V komuniké sa opätovne zdôrazňuje potreba urýchlene znížiť emisie uhlíka a do roku 2035 dosiahnuť "prevažne dekarbonizovaný energetický sektor".
Formulácia, že má ísť "prevažne" o čistú energiu, ponecháva priestor pre pokračovanie výroby energie z fosílnych palív. Ministri sa však dohodli, že uprednostnia kroky smerujúce k postupnému ukončeniu výroby elektriny z uhlia, teda z elektrární, ktoré nevyužívajú mechanizmy na zachytávanie emisií.
"Vyzývame aj ostatné krajiny a budeme s nimi spolupracovať na tom, aby sme čo najskôr globálne ukončili nové projekty výroby elektriny z uhlia s cieľom urýchliť prechod na čistú energiu," uvádza sa v dokumente.
Na štáty skupiny G7 pripadá 40 % globálnej ekonomickej aktivity a štvrtina emisií uhlíka. Ich kroky sú rozhodujúce, ale rovnako dôležitá je aj ich podpora menej bohatých krajín, ktoré často trpia najhoršími dôsledkami zmeny klímy a zároveň majú najmenej zdrojov na ich zmiernenie.
Obnoviteľné zdroje a energetická bezpečnosť nadobudli novú naliehavosť po ruskej invázii na Ukrajinu. "Spočiatku si ľudia mysleli, že opatrenia v oblasti klímy a opatrenia v oblasti energetickej bezpečnosti sú v potenciálnom konflikte. Ale z diskusií, ktoré sme viedli a ktoré sa odrážajú v komuniké, vyplýva, že v skutočnosti fungujú spoločne," uviedol kanadský minister prírodných zdrojov Jonathan Wilkinson.