Ghana ako prvá krajina sveta schválila používanie vysoko účinnej vakcíny proti malárii, uviedol dnes denník The Guardian. Látka vyvinutá na Oxfordskej univerzite bola vo výskume účinná u 77 percent testovaných ľudí. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), podľa ktorej v roku 2021 čelila riziku nakazenia maláriou polovica svetovej populácie, požaduje účinnosť aspoň 75 percent. Väčšina obetí choroby sú deti do päť rokov. V roku 2021 na maláriu podľa odhadov WHO zomrelo na 619-tisíc ľudí.
Očkovacia látka označená r21/Matrix-M podľa štúdie uverejnenej v roku 2021 ako prvá prekročila požadovanú úroveň účinnosti. Ghanské úrady schválili očkovanie u detí vo veku päť až 36 mesiacov, ktoré sú úmrtím v dôsledku malárie najviac ohrozené.
"Predstavuje zavŕšenie 30 rokov výskumu vakcíny proti malárii v Oxforde, vzniká vysoko účinné očkovanie, ktoré možno v dostatočnom rozsahu dodávať do krajín, ktoré ho najviac potrebujú," uviedol Adrian Hill, riaditeľ výskumného Jennerovho ústavu, ktorý sa na vývoji látky podieľal.
WHO zatiaľ pre širšie použitie vakcínu R21 neschválila vzhľadom na pokračujúcu tretiu fázu testovania látky. "Hoci môže byť očkovanie označované za obrovskú výhru v boji proti malárii, nejde o žiadny všeliek a je potrebné zvážiť mnoho faktorov, kým bude látka R21 schválená pre širšie použitie," uviedol Javier Guzmán zo Strediska pre globálny rozvoj.
Podľa Guzmána nie je jasné, či na výrobu očkovania bude k dispozícii dostatok finančných zdrojov a či sa vôbec oplatí. Zvlášť keď sa zohľadnia iné cenovo dostupnejšie cesty, ako sa malárii brániť, ako napríklad siete ošetrené insekticídmi, ktoré sa v endemických krajinách doteraz plne nezaviedli.
Maláriu spôsobujú paraziti prenášaní komármi. Hoci je liečiteľná, každoročne si vyžiada stovky tisíc obetí a milióny nakazených. Prvými prejavmi sú horúčka, bolesti hlavy a zimnica.
Vedci proti nej v minulosti vyvinuli niekoľko ďalších vakcín, ktoré ale mali nižšiu účinnosť ako R21. Podľa Hilla je pri malárii potrebné skúmať tisícky génov a vyžaduje veľmi širokú imunitnú reakciu, aby sa človek chorobe ubránil. Preto väčšina látok doteraz nefungovala.
Pokrok v boji proti chorobe okrem iného komplikuje aj odolnosť parazitov voči bežne používaným liekom alebo príchod komárov odolných voči insekticídom, ktorým sa darí v mestskom prostredí.