Zbor väzenskej a justičnej stráže sa konfliktom medzi väznenými osobami snaží zabrániť aj prostredníctvom pedagógov, referentov, psychológov či kňazov. Tí sa cez individuálne rozhovory a psychologické intervencie usilujú znížiť negatívne psychosociálne dopady na väzňov a včas odhaliť vznikajúce problémy.

Ústavy na výkon väzby a ústavy na výkon trestu odňatia slobody sú kolektívne ubytovacie zariadenia, ktoré majú podľa hovorkyne väčšiu náchylnosť na možné konflikty medzi väzňami. "ZVJS vyvíja maximálne úsilie na zabezpečenie práva každej väznenej osoby na jej ochranu pred neoprávneným násilím a akýmkoľvek prejavom ponižovania ľudskej dôstojnosti," zdôraznila.

Na uplatnenie a zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov majú väzni právo podávať aj žiadosti, sťažnosti a podnety. "Ak väznená osoba požiada, umožní sa jej rozhovor s riaditeľom ústavu alebo ním určeným príslušníkom zboru, s prokurátorom, vykonávajúcim dozor nad zachovávaním zákonnosti v ústave alebo osobami a zástupcami orgánov, ktoré vykonávajú kontrolu v ústave," spresnila Kacvinská.

Poukázala, že ak príslušník alebo zamestnanec zboru zistí porušenie či hrozbu porušenia práva väzňa, resp. ak mu ho väznená osoba sama oznámi, vykoná nevyhnutné opatrenia na zabránenie takého konania. Zároveň oznámi skutočnosť riaditeľovi ústavu alebo inému oprávnenému nadriadenému. "Každá osoba, ktorá má podozrenie zo spáchania trestného činu, má právo, v niektorých prípadoch aj povinnosť, podať trestné oznámenie," upozornila hovorkyňa.

Napriek existencii zákonných mechanizmov na ochranu väznených osôb pred protiprávnym konaním je podľa Kacvinskej nevyhnutná ich spolupráca s personálom a oprávnenými orgánmi. "Na uvedené sú väznené osoby v rámci osvetovej práce personálu upozorňované, nakoľko bez ich súčinnosti je prevencia, odhaľovanie, dokazovanie a vyvodzovanie trestnoprávnych sankcií v takejto uzavretej a špecifickej societe veľmi náročné," vysvetlila.