Vyhostenie viacerých predstaviteľov ruských spravodajských služieb či skutočnosť, že im boli zamietnuté víza, počas minulého roku výrazne oslabili spravodajské operácie Moskvy vo Fínsku. Vo štvrtok to uviedla Fínska bezpečnostná a spravodajská služba (SUPO), na ktorú sa odvoláva agentúra AP.

Riaditeľ SUPO Antti Pelttari poznamenal, že počet pracovníkov ruských spravodajských služieb vo Fínsku sa v roku 2022 znížil na zhruba polovicu. Dodal, že hlavným dôvodom boli vyhostenia osôb podozrivých zo špionáže a tiež fakt, že im neboli udelené víza.

SUPO skonštatovala, že na podmienky operácií ruských tajných služieb mali výrazný dosah aj cestovné obmedzenia na rusko-fínskych hraniciach zavedené v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Predstavitelia SUPO uviedli, že hlavným nástrojom ruských spravodajských služieb v zahraničí tradične bývajú operácie prebiehajúce pod diplomatickým krytím. Vzhľadom na výpadok v ľudských zdrojoch sa Moskva preto snažila okrem iných metód posilniť kybernetickú špionáž.

Rusko, Čína a niektoré ďalšie krajiny patrili k najaktívnejším, čo sa týka spravodajských operácií zameraných na získanie informácií pre ich vlastné zámery a proti záujmom Fínska, uviedla SUPO.

Fínsko, ktoré vlani v máji spoločne so Švédskom požiadalo o vstup do Severoatlantickej aliancie, zdieľa s Ruskom 1340-kilometrovú pozemnú hranicu. SUPO minulý rok v septembri varovala, že budúce členstvo Fínska v NATO by z tejto severskej krajiny mohlo spraviť potenciálne "lákavejší" cieľ pre operácie ruských spravodajských služieb. Moskva by sa týmto spôsobom tiež mohla snažiť získať tajné správy súvisiace s NATO.