Zahraničné firmy z "nie priateľských krajín" by pri opustení svojich ruských aktív mali ruským úradom zaplatiť "dobrovoľný príspevok" vo výške piatich percent ich trhovej hodnoty, napísal dnes na svojom webe Kommersant s odvolaním sa na zápisnicu z rokovania vládnej podkomisie pre kontrolu zahraničných investícií, zverejnenú na webe ministerstva financií. Podkomisia rokovala ešte na začiatku marca.
Z dokumentu vyplýva, že v prípade predaja svojich aktív so zľavou menšou ako 90 percent by nerezidenti mali do štátneho rozpočtu prispieť najmenej piatimi percentami z ich trhovej hodnoty. V prípade, že zľava presiahne 90 percent, tak by príspevok mal dosiahnuť najmenej desať percent.
Predtým sa predpokladalo, že príspevok bude v akomkoľvek prípade predstavovať desať percent z hodnoty transakcie, pripomenul Kommersant.
Ešte vlani v marci ruská vláda prijala pravidlo, podľa ktorého transakcie ruských spoločností s občanmi a firmami z nie priateľských krajín musia byť schválené vládnou komisiou pre zahraničné investície. Podľa posledných zmien sa súhlas komisie vyžaduje pri následných predajoch či prevodoch cenných papierov.
Mnoho západných firiem sa stiahlo z Ruska po tom, ako ruské vojská vlani vo februári na rozkaz prezidenta Vladimira Putina vpadli na Ukrajinu a rozpútali tak najhorší pozemný konflikt v Európe od konca druhej svetovej vojny. Západ zareagoval uvalením sankcií proti Rusku a podporou Ukrajiny.
Poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychjlo Podoljak minulý mesiac uviedol, že počas vojny len deväť percent z takmer 1 500 svetových firiem opustilo ruský trh.
„Medzi západnými spoločnosťami, ktoré naďalej podnikajú v Rusku, tvoria najväčšiu časť nemecké (19,5 percenta), americké (12,4) a japonské firmy (sedem percent). V teroristickom štáte zostali firmy ako Metro, Leroy Merlin, Auchan, Nestlé, Unilever, Procter & Gamble, Siemens, Pfizer, Philip Morris, Bayer, Acer, Alibaba, CloudFlare, Société Générale, Credit Suisse, Lenovo, Asus, Cersanit a ďalšie," napísal Podoljak na sociálnej sieti.
Niektoré západné banky za rok vojny dokázali v Rusku podľa neho vygenerovať výnimočne vysoké zisky. „(Rakúsky finančný ústav) Raiffeisen Bank zvýšil zisk v Rusku o 313 percent. Za minulý rok zisk ruskej pobočky predstavoval 474 miliónov eur, čo je najväčšia suma zo všetkých pobočiek v juhovýchodnej Európe," uviedol.
„Neodísť z Ruska za rok vojny - to nie je náhoda, ale vedomé stanovisko. Kolektívny Západ, ktorého trh má pre nadnárodné korporácie väčšiu dôležitosť ako Rusko, by mal prejaviť tvrdý postoj," myslí si Podoljak.