Ak politici nepodniknú ambiciózne kroky na zvýšenie investícií, produktivity a ponuky práce, priemerné tempo globálneho hospodárskeho rastu sa do roku 2030 prepadne na trojročné minimum 2,2 percenta. To bude znamenať "stratenú dekádu" pre svetovú ekonomiku, varovala v pondelok Svetová banka SB. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.
Zlyhanie snáh o zvrátenie očakávaného spomalenia rastu globálneho hrubého domáceho produktu HDP bude mať vážne dôsledky na schopnosť sveta bojovať proti klimatickej zmene a chudobe, pokračuje správa.
Ale spoločné úsilie o zvýšenie investícií do udržateľných sektorov, zníženie nákladov v obchode, do rastu v službách a rozšírenie pracovnej sily by mohlo zvýšiť potenciálny rast HDP až o 0,7 percentuálneho bodu na 2,9 percenta.
V správe sa píše, že prekrývajúce sa krízy z minulých rokoch vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu ukončili takmer tri desaťročia udržateľného ekonomického rastu. To zvýšilo obavy zo spomaľovania produktivity, ktorá je nevyhnutná pre rast príjmov. V dôsledku kríz sa očakáva zníženie priemerného rastu HDP v rokoch 2022 – 2030 na 2,2 percenta z 2,6 percenta v rokoch 2011 – 2021. Bude takmer o tretinu menší ako 3,5 percenta v rokoch 2000 – 2010.
Nízke investície prinesú tiež spomalenie rozvojových ekonomík, pričom ich priemerné tempo rastu HDP vo zvyšku súčasnej dekády klesne na štyri percentá z piatich percent v rokoch 2011 – 2021 a zo 6 percent v rokoch 2000 – 2010. Stúpajúca produktivita, vyššie príjmy a klesajúca inflácia v uplynulých troch desaťročiach pomohli rozvojovým krajinám, ale tieto ekonomické sily sú teraz na ústupe.
Banka odhaduje, že produktivita pravdepodobne porastie najpomalšie od roku 2000, rast investícií v rokoch 2022 – 2024 bude polovičný v porovnaní s predchádzajúcimi 20 rokmi a medzinárodný obchod bude tiež pomalší. Na zmenu trajektórie a prilákanie investícií je potrebné, aby sa politici zamerali na skrotenie inflácie, zabezpečenie stability finančného sektora a zníženie dlhu.
Väčšie investície do dopravy, energetiky, inteligentného poľnohospodárstva a výroby, ako aj do pôdnych a vodných systémov, ktoré sú šetrné voči klíme, by mohli zvýšiť potenciálny rast HDP až o 0,3 percentuálneho bodu ročne. Zníženie nákladov spojených s prepravou, logistikou a reguláciami zase podporí obchod.
Posilnenie vývozu digitálnych služieb by mohlo viesť k rastu produktivity, zatiaľ čo väčšia participácia žien a iných osôb na trhu práce by mohla do roku 2030 zvýšiť rast globálneho HDP o 0,2 percentuálneho bodu ročne.