Slovensko sa v pláne obnovy v oblasti vzdelávania zaviazalo k viacerým legislatívnym a obsahovým zmenám, ktoré ťažko hľadajú podporu v širšej pedagogickej verejnosti. Samotné napĺňanie jednotlivých cieľov formou konkrétnych míľnikov sa ukazuje ako časovo nepripravené a vo viacerých prípadoch nereálne.

Poslanec Národnej rady a podpredseda školského parlamentného výboru Jozef Habánik (Smer) to uviedol po rokovaní s dočasne povereným ministrom školstva Jánom Horeckým k novele školského zákona. Poznamenal, že novelu v navrhovanej podobe nepodporia.

K pripravovanej novele školského zákona sa kriticky vyjadrili viaceré profesijné a stavovské organizácie, špeciálni pedagógovia, školskí odborári, ale tiež niekoľkí tvorcovia takzvanej kurikulárnej reformy. Problémy, na ktoré poukazujú sú podľa Habánika tak vážne, že najlepšie by bolo vrátiť návrh zákona na prepracovanie.

"Povinné predprimárne vzdelávanie detí od troch rokov naráža na obmedzené kapacity, profesijné vzdelávanie učiteľov materských škôl sa mení na slabé inovačné vzdelávanie v rozsahu 50 až 100 hodín, bez nároku na príplatok, podpora detí so sociálnym alebo špeciálno-pedagogickým znevýhodnením nie je dostatočne upravená, na financovanie asistentov učiteľov chýbajú peniaze, nový obsah vzdelávania sa má začať učiť bez pripravených učebníc," povedal Habánik.

Praktickým nevyriešeným problémom je podľa jeho slov rozdelenie ročníkov a predmetov do cyklov a oblastí. Ako doplnili zo Smeru-SD, obava z chaosu v dôsledku rýchlych a nekomplexných zmien je úplne oprávnená.

V aktuálnom platnom znení zákona o výchove a vzdelávaní je napísané, že štátny vzdelávací program sa môže, ale nemusí deliť na vzdelávacie cykly.

"Na druhej strane však projekt kurikula zavádza povinné celoplošné zmeny pre všetky školy od školského roka 2026/2027. Do pilotného programu má byť zaradených len 30 škôl, so žiakmi prvého ročníka v trojročnom cykle, a teda neexistuje žiadny časový priestor na jeho vyhodnotenie, spracovanie výsledkov a premietnutie do štandardov," doplnil Habánik.