Vlády po celom svete vlani získali z predaja emisných kvót v systémoch obchodovania s emisiami rekordných 63 miliárd dolárov. Je to o 6,8 percenta viac ako v roku predchádzajúcom. Mnohé krajiny posilnili svoje ambície na zníženie znečistenia ovzdušia napriek rekordne vysokým cenám energií po ruskej invázii na Ukrajinu. Vyplýva to zo správy medzivládneho fóra International Carbon Action Partnership ICAP.
Mnoho krajín a regiónov spustilo systémy obchodovania s emisiami ETS, aby stanovili cenu emisií oxidu uhličitého, a motivovali tak podniky k investíciám do nízkouhlíkových technológií. To im má pomôcť splniť klimatické ciele.
"Namiesto toho, aby energetická kríza oslabila klimatické ambície, prinútila vlády k rýchlejšiemu ukončeniu závislosti od fosílnych palív za podpory takých postupov, ako je obchodovanie s emisiami," uviedol šéf ICAP Stefano De Clara.
V tomto roku by malo byť po celom svete v prevádzke 28 systémov obchodovania s emisiami. Tieto ETS pokrývajú zhruba 17 percent globálnych emisií.
V rámci ETS vlády stanovia postupne sa znižujúce horné limity emisií, ktoré sektory alebo skupiny sektorov môžu vypúšťať. Pre tieto emisie vytvorí kvóty, ktoré sa predávajú v aukciách. Podniky musia kúpiť jednu kvótu za každú tonu oxidu uhličitého, ktorú vypustia.
Najzavádzanejším systémom obchodovania s emisnými kvótami je európsky ETS EÚ. Ceny v tomto systéme vlani vzrástli v priemere na 83 dolárov za tonu zo 65 dolárov v roku 2021. Krajiny Európkej únie a zákonodarcovia sa vlani dohodli na reformách trhu s povolenkami, ktoré majú viesť k rýchlejšiemu znižovaniu emisií.
Cena kvót v Kalifornii a Québecu, ktoré majú prepojené systémy, vlani vzrástla na 28 z 22 dolárov v predchádzajúcom roku. V čínskom systéme vlani priemerná cena povolenky predstavovala osem dolárov, čo je o jeden dolár viac ako v roku 2021.