Európsky parlament v utorok schválil návrh opatrení, ktoré majú zvýšiť hospodársku účinnosť budov, znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie skleníkových plynov. K tejto téme sa vyjadrili aj slovenskí europoslanci z rôznych politických frakcií.
Eugen Jurzyca (SaS) skonštatoval, že je dobrý nápad mať energeticky účinnejšie budovy, ako však upozornil, návrh pripúšťa viaceré výnimky, najmä v prípade starších budov, kde odstránenie uhlíkových emisií je sedemkrát drahšie ako pri schéme emisných povoleniek.
"Treba budovy porozdeľovať a tam, kde je to efektívne, rekonštruovať," uviedol. Dodal, že Slovensko sa musí vyvarovať toho, aby zatepľovanie budov meralo cez počet štvorcových metrov zateplenej budovy namiesto toho, aby meralo zateplenie cez ukazovateľ energetickej efektívnosti. "Potrebujeme mať zateplené budovy, nie iba zrekonštruované plochy budov," odkázal.
Michal Wiezik privítal výsledok, ktorý sa podarilo EP vyrokovať pri energetickej efektívnosti budov. Zateplenie budov je podľa neho dobré pre planétu, lebo povedie k menším uhlíkovým emisiám, dobré pre energetickú nezávislosť, lebo podporí využívanie lokálnych obnoviteľných zdrojov energie a budú to úspory a nižšie ceny vstupných energií.
"Myslím si, že je to dobrý smer, ktorým by sme mali ísť." povedal. Kriticky však vníma spôsob, akým túto podporu nastavila slovenská vláda, lebo finančné prostriedky sú vyplácané po renovácii budov, čo vyhovuje developerom, ale nie ľuďom v pásme energetickej chudoby, ktorých takýto prístup odradí od renovácií budov.
"Namiesto tisícok úspešných žiadostí sme mali pár desiatok," upozornil. Dodal, že najväčšiu štátnu pomoc by mali mať tí najnúdznejší, bez spoločnej účasti a spätného vyúčtovania.
Monika Beňová (Smer-SD) skritizovala slovenský envirorezort, že nedokázal využiť pol miliardy eur cez plán obnovy na tepelnú rekonštrukciu budov. Vláda to podľa nej nezvládne ani do konca volebného obdobia.
"Zatepľovanie a efektivita budov je jeden z dôležitých nástrojov na naplnenie cieľov, aby sme do roku 2030 mohli znížiť uhlíkové emisie o 55 percent. Môj názor je, že sa nám to nepodarí. Okolnosti sa dramaticky zmenili a mnohé krajiny sa vrátili k vykurovaniu uhlím. Ale zatepľovanie budov je jedna z aktivít, ktoré by sa dali zrealizovať," uviedla.
Martin Hojsík (PS) tvrdí, že je načase prestať plytvať energiou v budovách, a aby sa zabránilo tepelným únikom treba využiť nielen peniaze z plánov obnovy, ale aj z eurofondov a milióny eur, ktoré má každoročne štát k dispozícii z predaja emisných povoleniek.
"Toto všetko by malo pomáhať predovšetkým ľuďom s nízkymi príjmami, zatepliť a zmodernizovať svoje domy. Mať kvalitnejšie bývanie s nižšími cenami za energie," opísal situáciu.
Vyslovil sa za prijatie európskeho zákona o energetickej efektívnosti, pričom v popredí musí byť nebyrokratický prístup pri pomoci tým najchudobnejším, čo vníma ako veľký problém Slovenska.
Priznal, že nie všetky politické frakcie v EP podporujú tento návrh, ktorý je už veľkým kompromisom s mnohými výnimkami. Upozornil, že ak by tých výnimiek bolo priveľa, tak by reforma nemala zmysel a zostala iba zdrapom papiera.
Peter Pollák (OĽANO) pripomenul, že 40 percent energií spotrebuje EÚ pri využívaní administratívnych a súkromných budov a že budovy vyprodukujú 36 percent skleníkových plynov.
"Je nevyhnutné, aby EÚ, ale aj Slovensko, našli dostatok odvahy a odstránili všetky byrokratické procesy k tomu, aby podpora na renováciu budov bola prístupná komukoľvek, aj tým, ktorí dnes na to peniaze nemajú, ale majú snahu budovu zlepšiť," upozornil na problém s tzv. štartovným, čiže zdrojmi, ktoré ľudia musia mať pred modernizáciou energeticky neefektívnych budov.