Častejšie extrémne prejavy počasia v dôsledku klimatickej zmeny by mohli Nemecko do roku 2050 stáť takmer jeden bilión eur. Ukázali to výsledky štúdie, ktorú si objednala vláda.
Dôsledky stúpajúcich globálnych teplôt, ako sú silné záplavy alebo horúčavy, by podľa správy mohli stáť najväčšiu európsku ekonomiku až 910 miliárd eur pri scenári bez akýchkoľvek adaptačných opatrení.
Podľa ministerstva hospodárstva ide pritom o "spodnú hranicu" odhadu, keďže analytický model nedokázal zohľadniť všetky potenciálne dôsledky zmeny klímy.
Do tohto modelu neboli napríklad zahrnuté mimoriadne úmrtia, pokles kvality života a vyhynutie živočíšnych a rastlinných druhov "napriek ich veľkému významu", uviedlo ministerstvo. Celkové náklady tak budú preto pravdepodobne výrazne vyššie ako pri modelovaných scenároch.
V prípade "slabej klimatickej zmeny" môžu náklad dosiahnuť 280 miliárd eur bez opatrení na prispôsobenie sa vplyvu rastúcich teplôt. Medzi opatrenia, o ktorých sa uvažuje, patria investície do odrôd rastlín odolných voči zmene klímy, do lepšieho zavlažovania a do financovania výskumu.
Dohromady by tieto kroky mohli síce stáť toľko ako náklady na klimatickú zmenu pri najmiernejšom scenári, ale zároveň v prípade najhoršieho scenára by pomohli znížiť náklady na dôsledky o 60 %.
Štúdia zdôraznila potrebu "ambicióznej" klimatickej politiky už teraz, v snahe ušetriť budúcim generáciám náklady, uviedol vo vyhlásení štátny tajomník ministerstva hospodárstva Stefan Wenzel. "Klimatická zmena už má vážne ekonomické dôsledky, ktoré sa môžu výrazne zvýšiť," povedal.
Podľa štúdie Nemecko medzi rokmi 2000 a 2021 zaznamenalo náklady súvisiace so zmenou klímy vo výške 145 miliárd eur, pričom viac ako polovica je za obdobie od roku 2018. Na ilustráciu, krajinu v roku 2021 zasiahli historické záplavy, ktoré podľa správy spôsobili škody za 40 miliárd eur.
Podobné udalosti by sa mohli "vyskytovať čoraz častejšie", pričom podobné náklady tak môžu vznikať "každý rok do polovice storočia", upozornilo ministerstvo.