Vysoká inflácia v eurozóne prospieva firmám na úkor zamestnancov a spotrebiteľov. Naznačujú to údaje, ktoré majú k dispozícii najvyšší predstavitelia Európskej centrálnej banky (ECB).

Členovia Rady guvernérov ECB sa minulý týždeň zišli na výjazdovom zasadnutí v obci Inari na severe Fínska. Podľa zdrojov citovaných agentúrou Reuters diskutovali o podkladoch, z ktorých vyplýva, že ziskové marže podnikov v menovej únii rastú, hoci by sa vzhľadom na prudké zvyšovanie vstupných nákladov očakával skôr ich pokles. ECB sa k medializovaným informáciám odmietla vyjadriť.

V diskusiách o menovej politike v eurozóne počas posledných deviatich mesiacov prevládal názor, že prudký rast cien prakticky všetkých tovarov a služieb v 20 krajinách menového bloku zvyšuje náklady podnikom.

Pre obavy, že vyššie spotrebiteľské ceny budú tlačiť na rast miezd a vytvoria inflačnú špirálu, pristúpila ECB k najvýraznejšiemu zvýšeniu úrokových sadzieb za uplynulých 40 rokov.

Podľa údajov spoločnosti Refinitiv, firmy vyrábajúce v eurozóne spotrebné tovary vlani zvýšili prevádzkové marže v priemere na takmer 11 percent. To je asi o štvrtinu viac než v roku 2019, ktorý predchádzal nástupu pandémie koronavírusu.

Nové argumenty o inflácii poháňanej firemnými maržami by podľa ekonómov mohli poslúžiť ako argument tým tvorcom menovej politiky ECB, ktorí sú proti zvyšovaniu úrokových sadzieb.

Reuters odkazuje na prepočty ECB, podľa ktorých mzdy v eurozóne rastú oveľa pomalšie než inflácia. Životná úroveň priemerného zamestnanca v eurozóne v dôsledku toho klesla v porovnaní s rokom 2021 o zhruba 5 %.

ECB sa bude úrokovými sadzbami najbližšie zaoberať 16. marca.