Nový zákon o krajinnom plánovaní má zvýšiť a zlepšiť ochranu krajiny. Pomôže pripravovať Slovensko na negatívny dosah klimatickej zmeny. Krajinný plán bude podkladom pre územné plány miest a obcí. Návrh zákona schválila vláda na piatkovom online rokovaní.
"Cieľom krajinného plánovania je komplexná starostlivosť o krajinu, ktorá zabezpečí ekologicky optimálnu priestorovú organizáciu a využitie krajiny, únosné zaťaženie územia, ekologickú stabilitu a ekologickú konektivitu, obnovenie devastovaných a degradovaných častí krajiny, hospodárne využívanie prírodných zdrojov, zachovanie kultúrneho a prírodného dedičstva krajiny, vrátane krajinného rázu," priblížil envirorezort.
Prostredníctvom krajinného plánovania by sa podľa rezortu mali stanoviť adaptačné opatrenia na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia, opatrenia na zvyšovanie zadržiavania vody v krajine, ochrany pred povodňami a ochrany vodných pomerov a zlepšenia stavu biodiverzity.
Spolu s metodickými dokumentami a mapami má byť podkladom pre územnoplánovaciu dokumentáciu a následné schvaľovacie procesy pre povoľovanie stavieb a činnosti. Dokumentáciou krajinného plánovania by mal byť krajinný plán Slovenska, krajinný plán regiónu a miestny krajinný plán.
"Zákon bude nástrojom na zachovanie a ochranu existujúcich krajinných štruktúr v krajine, ktoré významným spôsobom prispievajú k mitigácii (zmierňovanie zmeny klímy) a adaptácii na zmenu klímy a ich stratou by sa táto adaptačná schopnosť narušila," vysvetlilo ministerstvo s tým, že ide napríklad o aleje stromov, vetrolamy, skupiny stromov a lesíky v otvorenej krajine či kamenné ploty s krovinami.
Reforma má prispieť aj k podpore zachovania biodiverzity vo voľnej krajine. Vytvoriť má podmienky na prežitie pôvodných druhov rastlín a živočíchov napriek klimatickým zmenám. "Tento proces bude smerovať k podpore realizácie prírode blízkych protipovodňových opatrení a opatrení na prevenciu pred suchom a úbytku biodiverzity," poukázalo ministerstvo životného prostredia (MŽP).
Územné plánovanie sa podľa envirorezortu na Slovensku doteraz zanedbávalo. Dôsledkom toho bola v mnohých lokalitách nekoncepčná urbanizácia, ktorá prehliadala verejný záujem.
"Odstrašujúcim príkladom zlyhania štátnych inštitúcií a miestnej samosprávy v rámci územného plánovania sa stala Demänovská dolina, kde je v dôsledku masívnej a neriadenej výstavby ohrozená podstata Národného parku Nízke Tatry, ohrozené sú jaskyne aj zdroje vody. Do krajiny sa vtesnalo viac funkcií, ako unesie," skonštatoval dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj.
MŽP predložilo návrh zákona v intenciách s cieľmi plánu obnovy. Zákon má tiež vytvoriť legislatívny rámec integrovaného manažmentu krajiny v súlade s Dohovorom o krajine Rady Európy.