Ďalšie horizontálne stupňovanie konfliktu na Ukrajine v prípade pokračujúcich dodávok zbraní zo Západu je nepravdepodobné. Určité nebezpečenstvo však existuje v prípade útoku na územie Ruskej federácie a pokusov o oslobodenie Krymského polostrova. Pre TASR to uviedol Jan Ludvík z Katedry bezpečnostných štúdií na Karlovej univerzite v Prahe pri príležitosti prvého výročia začiatku ruskej invázie na Ukrajinu.
"V oboch prípadoch je však touto eskaláciou primárne ohrozená Ukrajina a je veľmi nepravdepodobné, že by Rusko zaútočilo voči štátom NATO alebo EÚ," dodal analytik.
Vývoj konfliktu počas druhého roka jeho priebehu je podľa Ludvíka ťažké predpovedať. "Obe strany sa momentálne pripravujú na ofenzívu, pričom je možné, že tá ruská sa dokonca už začala," uviedol. Ďalší priebeh bude podľa jeho slov závisieť od strategických rozhodnutí, ktoré ešte neboli prijaté. "Ide najmä o rozhodnutia o ďalších dodávkach západnej pomoci Ukrajine, ako budú vyzerať a ako budú zabezpečované zo strany západného zbrojárskeho priemyslu," dodal.
Krajiny západu vojenskú agresiu Ruska na Ukrajinu dôrazne odsúdili a od začiatku poskytujú Ukrajine podporu. Mnohé z nich však váhali s rozhodnutím dodať Kyjevu i ťažké zbrane ako napríklad tanky. Obávali sa zatiahnutia do konfliktu. Nemecko v januári po mesiacoch odmietania schválilo poskytnutie moderných tankov typu Leopard 2 Ukrajine. Krátko na to USA oznámili dodávku amerických tankov Abrams. Tanky neskôr prisľúbili i ďalšie západné krajiny.
Nemecký minister obrany Boris Pistorius v stredu 8. februára uviedol, že Berlín a jeho spojenci chcú doručiť prvý prápor tankov do apríla a ďalšie budú dodané počas tohto a budúceho roku. Dánsko, Nemecko a Holandsko okrem toho avizovali, že ukrajinským silám v "najbližších mesiacoch" dodajú najmenej 100 starších tankov Leopard 1.