Odstúpenie Ruska od kľúčovej Dohody o znížení počtu strategických zbraní (Nová dohoda START) je ranou pre snahy obmedziť zásoby jadrových zbraní, ale riziko jadrovej vojny sa tým okamžite nezvýši. V rozhovore pre agentúru AFP to v utorok uviedli francúzski experti.
Oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina, že Rusko pozastavuje svoju účasť na jadrovej dohode, treba podľa odborníkov chápať ako ďalší pokus vyvinúť tlak na západné krajiny, ktoré Ukrajine bojujúcej proti ruskej invázii dodávajú zbrane a finančné prostriedky.
"Nová dohoda START nie je mŕtva, ale je v umelom spánku," povedala Emmanuelle Maitreová z Nadácie pre strategický výskum (FRS) so sídlom v Paríži. "Takáto zmluva funguje na základe politickej vôle a zjavne už žiadna nezostala," skonštatovala. Dodala však, že "to neznamená, že Rusko má v úmysle zvýšiť svoj arzenál" jadrových zbraní.
Podľa bývalého diplomata Marca Finauda by sa situácia nemala príliš dramatizovať. "Je to spôsob vyvíjania tlaku na Spojené štáty a NATO a súčasť nezmenenej stratégie stále agresívnejších hrozieb," povedal Finaud, ktorý v súčasnosti pôsobí ako viceprezident IDN, francúzskeho združenia presadzujúceho jadrové odzbrojenie.
Rozhodnutie odstúpiť od Novej dohody START oznámil v utorok Putin počas príhovoru o stave krajiny. Ide o poslednú platnú dohodu o kontrole zbrojenia medzi Ruskom a USA — dvoma najväčšími jadrovými mocnosťami.
Túto dohodu podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť bola po nástupe súčasného amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie v roku 2021 predĺžená o päť rokov. V poslednom čase však Washington obviňoval Moskvu, že dohodu nedodržuje.