Moldavská proeurópsky orientovaná prezidentka Maia Sanduová nominovala v piatok za nového premiéra krajiny svojho poradcu pre bezpečnosť a exministra vnútra Dorina Receana.
Došlo k tomu niekoľko hodín po tom, ako doterajšia moldavská premiérka Natalia Gavrilicová nečakane ohlásila demisiu. Jej vláda tak skončila po 18 mesiacoch poznačených sériou kríz, vyvolaných predovšetkým inváziou Ruska na susednú Ukrajinu.
Sanduová na tlačovej konferencii oznámila, že členovia vládnucej Strany akcie a solidarity (PAS) jej výber nového predsedu vlády odobrili.
"Viem, že potrebujeme jednotu a veľa práce, aby sme prekonali náročné obdobie, ktorému čelíme. Ťažkosti v roku 2022 pozastavili niektoré naše plány, ale nezastavili nás," povedala moldavská prezidentka. Dodala, že v roku 2023 sa chce zamerať na obnovu kľúčových oblastí, ako sú moldavské hospodárstvo a justícia.
Dorin Recean, 48-ročný vyštudovaný ekonóm, ktorý bol v rokoch 2012 až 2015 ministrom vnútra, má teraz 15 dní na to, aby zostavil novú vládu. Tú následne bude musieť hlasovaním odobriť parlament.
Recean povedal, že s vytváraním novej vlády začne "okamžite", pričom jeho hlavným zámerom bude zaviesť "poriadok a disciplínu" do moldavských inštitúcií, ako aj vdýchnuť nový život tamojšej ekonomike a zaistiť v krajine mier a stabilitu.
Gavrilicová bola premiérkou len od leta 2021. Po piatkovom ohlásení svojej rezignácie povedala, že jej "vláda by bola schopná napredovať viac a rýchlejšie", keby mala na domácej scéne rovnakú podporu, akú mala zo strany iných európskych krajín. Nikto zároveň podľa jej slov nečakal, že jej vláda "bude musieť zvládnuť toľko kríz spôsobených ruskou agresiou na Ukrajine".
Vládu Gavrilicovej poznačilo viacero problémov, vrátane akútnej energetickej krízy a rastúcej inflácie. Od ruskej invázie na Ukrajinu z februára 2022 zaznamenalo Moldavsko aj prílev utečencov a výpadky elektriny po útokoch na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. V krajine vypukli protesty proti zvyšujúcim sa cenám, najmä zemného plynu dodávaného Moskvou, čo Kišiňov označil za súčasť Kremľom podporovanej snahy o destabilizáciu moldavskej vlády.
Prezidentka Sanduová v piatok Gavrilicovej poďakovala za jej "obrovskú obeť a úsilie viesť krajinu v čase toľkých kríz".
Moldavská prozápadná vláda krátko po začiatku ruskej invázie požiadala o vstup do EÚ, ktorá jej v júni spolu s Ukrajinou udelila štatút kandidátskej krajiny.