Vo štvrtok na to upozornil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, podľa ktorého by bolo vhodné upraviť podmienky štátnej pomoci aj pre tieto špecifické domácnosti.

RSO zároveň upozornil, že kompenzácie a zastropovanie cien tepla sa nedotýkajú odberateľov tepla v nebytových a priemyselných objektoch. Ide predovšetkým o administratívne a komerčné budovy, ale aj objekty slúžiace na verejné účely, ako sú školy, škôlky, zdravotnícke zariadenia, verejné inštitúcie, a podobne. Obdobne aj o priemyselných odberateľov tepla napojených na systémy CZT, najmä v priemyselných parkoch.    

"Uvedení odberatelia platia ceny tepla, ktoré nesmú prekročiť maximálne ceny tepla stanovené úradom. Vzhľadom na dramatický nárast cien palív, ako je zemný plyn, drevná štiepka, uhlie, vykurovací olej, a pod., z ktorých sa vyrába takmer všetko teplo v CZT systémoch v SR, vzrástli celkové náklady na výrobu a dodávku tepla v priemere dvojnásobne oproti roku 2022," uviedol predseda ÚRSO Andrej Juris.

Na základe ukončených cenových konaní celkové variabilné náklady na obstaranie paliva pre účely výroby tepla vzrástli v priemere o viac ako 170 percent, keďže teplárenské spoločnosti nakupujú zemný plyn a iné palivá na neregulovanom trhu s energiami.

Celkové fixné náklady na teplárenskú infraštruktúru vzrástli podľa ÚRSO v priemere iba o približne 12 percent.

V lokalitách centrálneho zásobovania teplom s dodávkou tepla pre domácnosti bol medziročný nárast variabilných nákladov na dodávku tepla v priemere o 160 percent, fixných nákladov o 9 percent, a celková cena tepla vzrástla v priemere o 86 percent.