Nemecko poskytne Brazílii približne 200 miliónov eur na ochranu dažďových pralesov tejto juhoamerickej krajiny. Cieľom je okrem ochrany klímy aj zlepšiť situáciu pôvodných obyvateľov v oblasti Amazonského pralesa. TASR správu prevzala z agentúry DPA, ktorá sa odvoláva na pondelkové vyjadrenie nemeckého ministerstva životného prostredia.

Na ochranu pralesa a jeho udržateľné využívanie je určených 31 miliónov eur. Ďalších 93 miliónov by sa podľa ministerstva malo použiť na projekty opätovného zalesnenia a 35 miliónov na ochranu pred odlesňovaním v oblastiach, kde žijú pôvodní obyvatelia. Tieto prostriedky boli zmrazené za vlády bývalého prezidenta Jaira Bolsonara (2018 – 2023).

Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz sa v pondelok popoludní miestneho času v hlavnom meste Brazílie stretne so staronovým brazílskym prezidentom Luizom Ináciom Lulom da Silvom. Rokovať majú aj o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a skupinou Mercosur, ktorú tvoria Brazília, Argentína, Paraguaj a Uruguaj.

Cieľom bola genocída

Existujú viaceré štúdie, ktoré poukazujú na zvýšenie odlesňovania počas Bolsonarovej vlády. Pred jeho zvolením sa podarilo odlesňovanie spomaliť, ktoré však do roku 2009 taktiež dosahovalo vysoké čísla. Avšak podľa brazílskeho Národného inštitútu pre vesmírny výskum sa od roku 2019 zvýšilo na viac ako 10-tisíc kilometrov štvorcových ročne a v roku 2021 dosiahlo až 13-tisíc kilometrov štvorcových odlesnenej plochy. 

Podľa dát prišiel prales v rokoch 2019 až 2021 celkovo o 34-tisíc kilometrov štvorcových plochy, vynímajúc straty počas mnohých rozsiahlych požiarov. Ide o plochu väčšiu ako celé Belgicko či Moldavsko. 

Ochrana Amazonského pralesa je dôležitá aj vkvôli pôvodným kmeňov žijúcich na jeho území. Cieľom finančnej podpory Nemecka je okrem ochrany klímy zlepšiť situáciu pôvodných obyvateľov v jeho oblasti. Nemecká ministerka životného prostredia Svenja Schulzeová sa v nedeľu v Brazílii stretla so Soniou Guajajarovou, ktorá vedie organizáciu APIB zastrešujúcu väčšinu pôvodných obyvateľov Brazílie.

Podľa agentúry Reuters prezident Lula Da Silva potvrdil, že peniaze z Amazonského fondu budú určené aj na ochranu zdravia kmeňov. V severnej časti krajiny sa nachádza najväčšia rezervácia pôvodných obyvateľov – Yanomami. Kmeň v dôsledku nelegálnej ťažby zlata trpí podvýživou, maláriou či inými chorobami. Ťažba ničí pôdu využívanú na pestovanie a prirodzené prostredie zvierat, ktoré Yanomami lovia. Podľa slov brazílskeho prezidenta: „Niet pochýb, že postoj voči pôvodným komunitám bol genocídny.“ 

Ako uvádza denník LA Times, administratíva prezidenta začala v januári do oblasti dovážať potravinové zásoby a stavať poľnú nemocnicu v Boa Vista. „Je však dôležité, aby baníci odišli z regiónu, a to za pomoci federálnej polície, brazílskeho inštitútu životného prostredia IBAMA a ministerstva obrany,“ uviedla ministerka pre pôvodné obyvateľstvo Sonia Guajajara. 

Ochrane Amazonského pralesa sa prikladá veľká pozornosť. A to z dôvodu,  že Amazonský prales je považovaný za jeden z tzv. „bodov zlomu“, ktoré ak dosiahneme, sú schopné destabilizovať globálnu klímu. Podľa vedcov by strata 25 percent pralesa mohla stačiť na to, aby sme sa v tomto „bode zlomu“ ocitli. Štúdia zameraná na stratu pralesa poukazuje, že doposiaľ sme prišli približne o 13,2 percent jeho celkovej plochy. 

Autorka je študentkou žurnalistiky FiF UK BA. Sekcia HN Globálne vznikla v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancujú SlovakAid, Medzinárodný vyšehradský fond a Európska únia.

HN Globálne SNÍMKA: Hn Globálne SNÍMKA: SnÍmka: Hn Globálne

SNÍMKA: SnÍmka: Hn Globálne