Turecká opozícia v pondelok predstavila svoju dlho očakávanú platformu pre prezidentské a parlamentné voľby, ktoré sa uskutočnia 14. mája. Prisľúbila v nej obmedziť právomoci prezidenta a rozšíriť demokratické práva, uviedla agentúra AFP.
Šesť strán, ktoré sa spojili proti prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi, sa tiež zaviazalo, že sa 13. februára dohodnú na spoločnom kandidátovi do prezidentských volieb - považovaných za najdôležitejšie v Turecku za posledné generácie. Avizoval to predseda Republikánskej ľudovej strany (CHP) Kemal Kiličdaroglu, informuje TASR.
Cieľom programu opozičného bloku, pozostávajúceho celkovo z 2300 bodov, je zrušiť mnohé právomoci, ktoré si Erdogan prisvojil počas svojho dve desaťročia trvajúceho vládnutia.
Opozícia avizovala, že chce prejsť na "posilnený parlamentný systém" a "ukončí prezidentovu právomoc vydávať výnosy."
Zaviazala sa tiež, že zmení ústavu, a to návratom k spôsobu, akým bol štát spravovaný počas väčšiny postosmanskej histórie Turecka.
Tieto ústavné zmeny chce opozícia urobiť urýchlene a "skoncovať (tak) s nejasným a svojvoľným obmedzovaním slobody zhromažďovania".
Vo svojom programe tiež opozícia avizovala, že posilní slobodu myslenia, názoru a prejavu. Prisľúbila, že sa zasadí o to, aby štátna vysielacia spoločnosť TRT a štátna tlačová agentúra Anadolu dodržiavali zásady nezávislosti a nestrannosti.
AFP podotkla, že takéto ústavné zmeny možno ratifikovať 400 hlasmi v 600-člennom parlamente. Môžu byť predložené aj na celoštátne hlasovanie, ak opozícia nazbiera dostatok poslaneckých hlasov na vypísanie referenda o zmenách v ústave.
Erdogan začal svoje pôsobenie vo vysokej politike v roku 2003 ako premiér a keď sa mu v roku 2014 skončil mandát, bol zvolený za prezidenta, vtedy oveľa menej vplyvnú funkciu.
V roku 2017 potom presadil zmeny v ústave, ktoré odstránili premiérsku funkciu a prezidentovi umožňujú vládnuť prostredníctvom výnosov.
Okrem toho po neúspešnom pokuse o štátny prevrat v roku 2016 Erdogan pristúpil k rozsiahlym čistkám a obmedzeniu mnohých slobôd, ktorým sa občania tešili v prvom desaťročí jeho vládnutia.
Erdoganovo pôsobenie vo funkcii prezidenta je poznamenané i potláčaním politického disentu - podľa skupín na ochranu práv boli na základe obvinení súvisiacich s terorizmom uväznené tisíce aktivistov - mnohí z nich sú Kurdi.
Analytici tiež odhadujú, že pod kontrolou vlády alebo jej spojencov z podnikateľského prostredia je 90 percent tureckých médií.