Bratislavský samosprávny kraj BSK bude v tomto roku hospodáriť so sumou 275 miliónov eur. Rozhodli o tom v piatok krajskí poslanci, keď schválili rozpočet kraja na rok 2023. Kraj týmto krokom zároveň vystupuje z rozpočtového provizória.
Podľa riaditeľa Odboru financií Úradu BSK Mareka Vlčeja bola jeho tvorba ovplyvnená niekoľkými výraznými faktormi, a to daňovým bonusom, vysokou infláciou či energetickou krízou.
"Rozpočet napriek tomu označujeme za stabilizačný a v rámci možností nastavený rozvojovo. Čo sa týka našich piatich najväčších kompetencií, vedeli sme ich zachovať takmer v plnom rozsahu," povedal pre TASR Vlčej.
Týka sa to oblasti vzdelávania, sociálnych služieb, ciest II. a III. triedy, ktoré má kraj v správe, dopravy a kultúry. Kraj má v pláne pokračovať v rekonštrukcii objektov a záchrane historických a kultúrnych pamiatok, modernizácii a obnove centier odborného vzdelávania a prípravy COVP, deinštitucionalizácii sociálnych služieb i revitalizácii ciest vo svojej správe.
Najväčšia časť finančných prostriedkov, 100 miliónov eur, bude smerovať do vzdelávania. Do oblasti sociálnych služieb pôjde 45 miliónov eur. Na cesty II. a III. triedy poputuje 38 miliónov eur, na prímestskú dopravu 26 miliónov eur a na kultúru 14 miliónov eur.
Napríklad na veľkoplošnú revitalizáciu ciest je alokovaných 30 miliónov eur, na investície do vzdelávania 18 miliónov eur a na záchranu pamiatok 8,5 milióna eur. Pre oblasť životného prostredia je schválených sedem miliónov eur, pre investície do sociálnych služieb šesť miliónov eur, na cyklodopravu 1,5 milióna eur.
V rámci niektorých, podľa kraja menej "životne dôležitých aktivít" však dochádza k miernemu zníženiu alokovanej sumy. Ide napríklad o oblasť cestovného ruchu, ktorú však kraj bude napriek tomu naďalej podporovať. Ide o multisektorovú oblasť, takže projekty môžu byť podporené v rámci iných oblastí. Vyčlenených v rozpočte je zatiaľ aj 600-tisíc eur na dotácie, otázka ďalšieho postupu v tomto smere je však podľa Vlčeja zatiaľ otvorená a kroky budú predmetom ďalších rokovaní.
To, že kraj vie napriek negatívnym faktorom hovoriť aj o možnosti rozvoja, odôvodňuje Vlčej tým, že na Úrade BSK začali pri opatreniach sami od seba, počet zamestnancov bol napríklad znížený o desať percent. Kraj tiež nastavil lepšie hospodárenie v oblasti energií, na niektoré krízy sa pripravoval priebežne.
Doplnil, že kraj má v prípade elektrickej energie rámcovú zmluvu do 30. júna s pôvodnými predkrízovými cenami. V prípade plynu má novú zmluvu, v rámci ktorej platí ceny podľa vývoja na trhu, tá sa podľa neho zatiaľ vyvíja priaznivo. Za najväčší problém sa v rámci energií ukazuje teplo. Táto oblasť nie je podľa Vlčeja zatiaľ nijako podporovaná, hovorí o náraste od 100 do 300 percent. S rezortom hospodárstva sú však v rámci SK8 v rokovaniach o nastavení kompenzácií či regulácií.