Protesty, ktoré sa v sobotu konali v švédskej metropole Štokholm proti Turecku, ako aj vstupu Švédska do NATO, pričom na jednom z nich sa dokonca pálil Korán, výrazne vyhrotili napätie vo vzťahoch Štokholmu s Ankarou. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
"Čo najdôraznejšie odsudzujeme odporný útok na našu svätú knihu... dovoliť pod rúškom slobody prejavu tento protiislamský čin, ktorého terčom sú moslimovia a ktorý uráža naše posvätné hodnoty, je úplne neprijateľné," uviedlo turecké ministerstvo zahraničných vecí.
Turecký rezort diplomacie vydal takéto vyhlásenie po tom, ako krajine pravicový dánsko-švédsky politik Rasmus Paludan pálil Korán neďaleko budovy tureckého veľvyslanectva v metropole Štokholm.
Turecké ministerstvo vyzvalo Švédsko, aby voči organizátorom tohto protestu vyvodilo dôsledky. Zároveň apelovalo na všetky krajiny sveta, aby podnikali kroky proti islamofóbii.
V Štokholme sa okrem toho v sobotu konal aj protest na podporu kurdskej menšiny a proti vstupu Švédska do NATO. Pred tureckou ambasádou sa zišli okrem toho aj pro-tureckí demonštranti. Všetky tri zmienené protesty povolila polícia a neskôr informovala, že mali pokojný priebeh.
Turecko v sobotu ešte pred samotnými demonštráciami oznámilo, že odvolalo návštevu švédskeho ministra obrany Pala Jonsona. Ankaru rozhnevalo, že švédske úrady takéto protesty vôbec povolili. Turecký minister obrany Hulusi Akar v tejto súvislosti uviedol, že návšteva Jonsona stratila zmysel.
Samotný Jonson informoval, že sa s Akarom osobne stretol v piatok na okraj rokovaní kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na americkej základni Ramstein v Nemecku a návštevu sa rozhodli odložiť.
Paludan je lídrom dánskej krajine pravicovej strany Stram Kurs, ktorý má aj švédske občianstvo. Jeho sobotná akcia bola podľa textu povolenia, ktorým ju odobrila polícia, protestom proti islamu a proti snahám tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana ovplyvňovať slobodu prejavu vo Švédsku.
Švédsko sa spolu s Fínskom uchádza o vstup do Severoatlantickej aliancie NATO, na čo potrebuje súhlas všetkých 30 členských krajín vrátane Turecka. Ankara tvrdí, že Švédsko musí najskôr ráznejšie zasiahnuť voči ľuďom, ktorých Turecko považuje za teroristov. To sa týka najmä kurdských militantov a ľudí, ktorých Ankara obviňuje z účasti na zmarenom pokuse o prevrat v roku 2016.