Napriek všeobecnému pobúreniu v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajine, len malý počet západných firiem skutočne opustilo Rusko. Ukázala to štúdia švajčiarskych vedcov z univerzity v St. Gallen a z inštitútu IMD v Lausanne. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Štúdia sa pozrela na to, koľko firiem so sídlom v Európskej únii (EÚ) a v krajinách skupiny G7 (najbohatšie ekonomiky sveta) vlastne odišlo z Ruska po začiatku jeho invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Výsledky odhalili, že ich počet je "veľmi obmedzený", čo spochybňuje naratív, že existuje obrovský únik západných firiem z ruského trhu, uviedla vo štvrtok (19. 1.) Univerzita St. Gallen.
"V skutočnosti mnohé firmy so sídlom v týchto západných krajinách od invázie na Ukrajinu odolali tlaku vlád, médií a mimovládnych organizácií, aby opustili Rusko," skonštatovali vo vyhlásení vedci zo švajčiarskej univerzity.
Aj ďalšia štúdia on-line siete pre výskum sociálnych vied (Social Science Research Network, SSRN), ktorú uverejnila minulý mesiac, ukázala, že len menej ako 10 percent firiem z EÚ a G7 sa zbavilo svojich ruských dcér.
Keď Moskva začala inváziu na Ukrajinu, malo 1404 spoločností so sídlom v EÚ a G7 spolu 2405 dcérskych firiem, ktoré boli aktívne v Rusku. Autori štúdie Niccolo Pisani a Simon Evenett zistili, že do konca novembra sa iba 120, teda asi 8,5 percenta z nich, zbavilo aspoň jednej dcérskej firmy v Rusku.
Spoločnosti so sídlom v Spojených štátoch potvrdili viac odchodov ako firmy so sídlom v Európe a Japonsku.
Ale štúdia ukázala, že dokonca aj v prípade amerických firiem, sa od začiatku invázie úplne zbavilo svojich ruských dcér len 18 percent z nich. V rámci japonských firiem sa stiahlo z Ruska 15 percent a z EÚ odčlenilo ruské divízie len 8,3 percenta firiem.
Spomedzi západných firiem, ktoré odišli z Ruska, bola podľa štúdie 19,5 percenta nemeckých a 12,4 percenta amerických.
Z prieskumu ďalej vyplýva, že ruské divízie firiem z EÚ a G7, ktoré sa z krajiny stiahli, sa podieľali na celkovom zisku materských spoločností pred zdanením len 6,5 percenta. A v prípade celkového počtu zamestnancov to bolo 15,3 percenta.
To naznačuje, že v priemere mali odchádzajúce firmy tendenciu mať nižšiu ziskovosť a väčšiu pracovnú silu ako firmy, ktoré v Rusku zostali. Tieto zistenia podľa švajčiarskej univerzity "spochybňujú ochotu západných firiem oddeliť sa od ekonomík, ktoré ich vlády aktuálne považujú za geopolitických rivalov".