Ministerstvo životného prostredia v uplynulom roku zlyhalo pri ochrane klímy. Na sľubovaný klimatický zákon sa stále čaká.
Skonštatoval europoslanec a podpredseda Progresívneho Slovenska (PS) Martin Hojsík. Z práce rezortu ocenil napríklad Koncepciu vodnej politiky do roku 2030.
"Fatálne zlyhanie rezortu vnímam pri ochrane klímy. Od začiatku sľubovaný klimatický zákon je stále legislatívnou obdobou snežného muža. Veľa sa o ňom hovorí, ale nikto ho poriadne nevidel. Neviem, na čo Ján Budaj čaká," okomentoval Hojsík pôsobenie ministra životného prostredia. Jeho slabý vplyv sa podľa europoslanca ukázal pri otázke závislosti od fosílneho plynu. "SR tak patrila medzi najväčších spiatočníkov v ochrane klímy v EÚ, nie prvýkrát," dodal.
Hojsík tvrdí, že MŽP potrebovalo využiť v plnej miere príjmy SR za emisie skleníkových plynov. "Miliarda eur, ktorá leží na účte Environmentálneho fondu, mohla pomáhať domácnostiam aj priemyslu pri znižovaní závislosti od fosílneho plynu a ochrane klímy. Pomohli by aj pri riešení energetickej krízy," myslí si.
Pri ochrane klímy, ale aj pomoci ľuďom Budaj podľa Hojsíka nechcel alebo nedokázal hájiť životné prostredie vo vlastnej vláde. Klimatickej kríze a prechodu od fosílnych palív by sa mal rezort podľa neho venovať v roku 2023.
Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 označil europoslanec za kvalitný základ, na ktorom možno stavať reálnu ochranu najcennejšieho slovenského nerastného bohatstva. "Nepomer medzi relatívne kvalitným koncepčným materiálom a reálnou ochranou vody možno však vidieť pri osude rieke Slaná, pri ktorej vedenie rezortu zásadne zlyhalo a v zásade sa obmedzilo na vysvetľovanie, prečo s haváriou nemôže nič robiť," skonštatoval Hojsík.
Hojsík vníma jemný posun v medziach zákona pri ochrane biodiverzity, kde prešla kompromisná novela zákona o ochrane prírody.
"Veľmi slabý výkon rezort prejavil pri obehovom hospodárstve. MŽP nepredložilo rad opatrení, ktoré by zlepšili služby triedeného zberu pre recykláciu občanom," doplnil.
Ocenil zároveň, že sa rozbehlo zálohovanie nápojových obalov. Odmietol, že by zavedenie zálohovania bolo zásluhou najmä ministra. Podiel na tom podľa neho majú aj kampane mimovládok či prijatie európskej smernice.
V tomto roku treba podľa europoslanca zaviesť napríklad systémovú mobilizáciu dostupných finančných prostriedkov pre podporné programy obnovy domov a aplikácie zelených zdrojov energie pre domácnosti.