StoryEditor

Čína chce zlepšiť vzťahy so západnou Európou a vystúpiť z medzinárodnej izolácie

10.01.2023, 15:47
Autor:
ČTKČTK

Hlavným predpokladom pre ekonomický rast Číny je okrem zlepšenia vzťahov s krajinami západnej Európy tiež nepodložený predpoklad, že sa Čína dostane z krízy spôsobenej pandémiou koronavírusu.

Čínski činitelia usudzujú, že ekonomický a diplomatický izolacionizmus Číny dosiahol kritickú úroveň, a vláda krajiny sa v súčasnosti usilovne zameriava na zlepšenie vzťahov nielen so západnou Európou, uviedol dnes list Financial Times. Nový smer zahraničnej politiky sa zrodil na 20. zjazde Komunistickej strany Číny, ktorý sa uskutočnil v októbri minulého roka. Čínsky prezident Si Ťin-pching, označovaný za najmocnejšieho politika Číny od čias Mao Ce-tunga, na ňom obhájil svoju pozíciu na čele strany na ďalších päť rokov a do politbyra vybral výlučne jemu lojálnych členov strany. Európska únia však členské krajiny vyzvala na sprísnenie postoja voči Číne.

"Čína si uvedomila, že si znepriatelila príliš veľa krajín naraz, najmä medzi vyspelými štátmi, ktoré sú jej hlavnými obchodnými a ekonomickými partnermi," uviedol Jean-Pierre Cabestan, odborník na Čínu na Hongkongskej baptistickej univerzite. Ázijská veľmoc sa podľa Cabestana teraz usilovne snaží zlepšiť vzťahy s EÚ a s kľúčovými európskymi krajinami, Nemeckom, Francúzskom, Talianskom a Španielskom. Čína sa ale zameriava tiež na Japonsko, Južnú Kóreu a partnerské krajiny USA, ako napríklad Vietnam.

Po náhlom uvoľnení prísnych opatrení sa Čína potýka s rastúcim počtom prípadov koronavírusu. Napriek oficiálnym údajom to dokazujú nielen preťažené nemocnice, ale aj krematória. Druhá najsilnejšia ekonomika sveta tiež čelí výraznému spomaleniu hospodárskeho rastu. V krajine klesla životná úroveň stoviek miliónov obyvateľov čínskeho vidieka a utrpel tiež trh s nehnuteľnosťami.

Rast čínskej ekonomiky za poslednú dekádu spomaľoval, čo pandémia ešte umocnila. Na tento rok si preto Čína stanovila za cieľ šesťpercentný rast. Uviedol to Čchen Č‘-wu, jeden z hlavných ekonómov, ktorí majú za úlohu presadiť prorastových politikov. Medzinárodný menový fond MMF však odhadol rast čínskeho hospodárstva na 4,4 percenta a ďalší ekonómovia ho predpovedali na päť percent.

Popri zlepšení ekonomickej situácie sa Čína zameriava tiež na upevnenie diplomatických vzťahov s niektorými západnými krajinami, ktoré poškodila čínska podpora Moskvy po invázii Ruska na Ukrajinu. Hoci sa Si a ruský prezident Vladimir Putin minulý mesiac zhodli na prehĺbení bilaterálnych vzťahov medzi Čínou a Ruskom, viacerí čínski predstavitelia sa v súkromných rozhovoroch s Financial Times snažili v otázke Ukrajiny jasne vymedziť priestor medzi Pekingom a Moskvou.

Čínski činitelia tento postoj sprostredkovali tiež európskym diplomatom. Jeden čínsky predstaviteľ, ktorý si neželal byť menovaný, dokonca označil Putina za blázna a uviedol, že rozhodnutie o invázii na Ukrajinu urobila malá skupina ľudí. Iní vysokopostavení činitelia Financial Times povedali, že Moskva Čínu o pláne zaútočiť na Ukrajinu vopred neinformovala. To ale odporuje vyhláseniu vydanému vodcovi oboch krajín po stretnutí, ktoré sa odohralo len 20 dní pred vojnou, podľa ktorého nemá čínsko-ruská spolupráca žiadne limity.

Čína teraz blízke vzťahy s Moskvou prehodnocuje a uvedomuje si, že víťazstvo Ruska nad Ukrajinou je nepravdepodobné a že Moskva z konfliktu vyjde značne oslabená. Nová zahraničnopolitická stratégia Číny tiež plynie zo snahy krajiny o obmedzenie utužovania vzťahov medzi Európou a USA.

Ázijská veľmoc sa teraz snaží stavať nielen do úlohy potenciálneho mierotvorcu konfliktu na Ukrajine, ale vyjadrila tiež ochotu zapojiť sa do povojnovej obnovy krajiny. "Cesta k mierovým rozhovorom nebude jednoduchá, ale ak sa nevzdáme, vidina mieru tu vždy bude existovať," uviedol čínsky prezident Si Ťin-pching.

Činitelia členských štátov Európskej únie dlhodobo odsudzujú podporu Putina zo strany Číny a neschopnosť Si Ťin-pchinga vyvinúť tlak na Moskvu, aby vojnu na Ukrajine ukončila. Ruská invázia na Ukrajinu tiež urýchlila snahu o zníženie závislosti od Číny v oblasti dôležitých minerálov, ďalších surovín a technológií.

Zahraničná služba Európskej únie v októbri vyzvala členské štáty prostredníctvom súkromného dokumentu, aby sprísnili svoj postoj voči Číne. Výzva nabádala k tomu, aby prešli k ekonomickému i politickému súpereniu s Pekingom, uviedol jeden z vysokých činiteľov Bruselu v rozhovore s Financial Times.

Hlavným predpokladom pre rast je mimo zlepšenia vzťahov s krajinami západnej Európy tiež nepodložený predpoklad, že sa Čína dostane z ekonomickej krízy spôsobenej pandémiou covidu-19 za niekoľko nasledujúcich mesiacov. Podľa neoficiálnych odhadov by si súčasná vlna koronavírusu, ktorá ešte nie je pri konci, mohla v Číne vyžiadať až jeden milión obetí, uviedol Financial Times.

01 - Modified: 2023-06-02 20:04:00 - Feat.: - Title: USA chcú rokovať s Ruskom a Čínou o kontrole jadrových zbraní 02 - Modified: 2023-06-02 17:38:29 - Feat.: - Title: Čína sa po štyroch rokoch vráti do kalendára špičky ženského tenisu 03 - Modified: 2023-06-02 16:09:34 - Feat.: - Title: Čínu sužujú rekordne vysoké teploty, elektrická sieť je zaťažená 04 - Modified: 2023-06-02 14:28:08 - Feat.: - Title: Predstaviteľ NATO vyzval Čínu na transparentnosť v otázke jadrových zbraní 05 - Modified: 2023-06-02 12:17:34 - Feat.: - Title: Ekonomický vplyv Číny v Latinskej Amerike rastie, USA sa prizerajú, prichádzajú o kľúčovú úlohu
menuLevel = 1, menuRoute = hn24, menuAlias = hn24, menuRouteLevel0 = hn24, homepage = false
02. jún 2023 23:05