Na Haiti zomrelo za tri mesiace vyše 450 ľudí na choleru, ktorá sa v tomto chudobnom karibskom štáte objavila vlani v októbri prvýkrát po troch rokoch. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva v sobotu tiež oznámilo, že na 18 360 ľudí je v krajine s príznakmi cholery hospitalizovaných. Informovala o tom dnes agentúra EFE.
Z nových údajov vyplýva, že na Haiti, ktoré sa tiež potýka s politickou nestabilitou a násilím gangov, zomiera na choleru teraz v priemere päť ľudí denne. Najpostihnutejšou vekovou kategóriou sú deti od jedného roka do troch rokov.
Táto štatistika podľa EFE dokazuje rýchle šírenie cholery v najchudobnejšej americkej krajine, ku ktorému výrazne prispieva nedostatok čistej pitnej vody a potravín, zlé hygienické podmienky a nedostatočná lekárska starostlivosť.
Podľa organizácie Svetový potravinový program asi 4,7 z 11 miliónov obyvateľov Haiti čelí hladu a vyše 100-tisíc detí mladších ako päť rokov trpí akútnou podvýživou.
V posledných rokoch sa Haiti okrem ekonomickej krízy opäť potýka aj s politickou nestabilitou a intenzívnejším násilím gangov. Od vraždy prezidenta Jovenela Moïsa z júla 2021 má krajina dočasnú vládu, ktorej sa zatiaľ nepodarilo usporiadať voľby, práve kvôli nepokojom i blokádam dôležitej infraštruktúry zo strany gangov. Najmocnejší z nich požaduje odstúpenie vlády Ariela Henryho.
Haitská vláda požiadala vlani OSN o pomoc a vyslanie medzinárodných jednotiek, ktoré by pomohli v boji s gangmi a vytvorili humanitárny koridor. Mnohí Haiťania ale prítomnosť zahraničných jednotiek odmietajú, v minulosti totiž krajina zažila niekoľko intervencií i americkú okupáciu (1915-1934).
Bezpečnostná rada OSN zatiaľ len vlani v júli schválila rezolúciu, v ktorej vyzvala štáty OSN, aby zakázali vývoz zbraní a munície na Haiti, s výnimkou predaja štátnym orgánom. Vlani Rada a niektoré krajiny zaviedli sankcie voči šéfovi najmocnejšieho gangu a voči politikom, ktorých vinia z korupcie a väzieb na tamojšie ozbrojené skupiny.