Bezpečnostná rada OSN sa zrejme v piatok bude zaoberať utorkovou návštevou izraelského ministra národnej bezpečnosti a krajne pravicového politika Itamara Ben Gvira na posvätnej Chrámovej hore v Jeruzaleme. Informoval o tom dnes denník Haarec. Podľa neho o mimoriadne rokovania požiadala Palestínska autonómia a Jordánsko, ktoré podporili Čína a Spojené arabské emiráty.
Palestínsky veľvyslanec OSN Rijád Mansúr denníku Haarec povedal, že palestínska delegácia chce v piatok pred rokovaním BR OSN hovoriť so zástupcami arabských a moslimských krajín. Podľa skorších informácií izraelských médií mala Bezpečnostná rada o tejto záležitosti rokovať už dnes.
Chrámová hora je posvätné miesto pre moslimov, ktorí sa tam chodia modliť k mešite Al-Aksá a svätyni Skalný dóm, aj pre židov, ktorí tam v minulosti mali dva chrámy. Pozostatkom jedného z nich je Múr nárekov pod pahorkom. Na Chrámovú horu, ktorú spravuje arabská nadácia, nemoslimovia tam smejú len v určitých časoch a nesmú sa tam modliť. Ben Gvir v minulosti opakovane vyhlasoval, že chce tieto pravidlá zmeniť. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však ubezpečuje, že nedopustí žiadne zmeny týkajúce sa posvätných miest.
Ben Gvir navštívil Chrámovú horu v pôstny deň, kedy si židia pripomínajú začiatok obliehania Jeruzalema vojskami babylonského kráľa, ktorý nechal zbúrať Šalamúnov chrám na Chrámovej hore. Krátku prechádzku Ben Gvira, ktorý je šéfom krajne pravicovej strany Židovská sila (Ocma Jehudit) a v minulosti čelil obvineniu z rasizmu voči Arabom, označili za provokáciu nielen Palestínčania a niektoré arabské krajiny, ale aj izraelská opozícia. Rovnako hovorca amerického ministerstva zahraničia vyjadril kvôli nej obavy z možného vypuknutia násilností. Podobne sa vyjadrilo aj nemecké ministerstvo zahraničných vecí či diplomacia francúzska či britská.
Chrámová hora vo východnom Jeruzaleme býva miestom stretov Palestínčanov s izraelskými bezpečnostnými zložkami a udalosti na nej niekoľkokrát v minulosti zostrili izraelsko-palestínsky konflikt. V septembri 2000 návšteva vtedajšieho šéfa izraelskej strany Likud Ariela Šarona zažehla druhú palestínsku intifádu (povstanie proti Izraelu). V máji 2021 strety medzi Palestínčanmi a izraelskými bezpečnostnými zložkami viedli k 11-dňovým bojom medzi izraelskou armádou a palestínskym radikálnym hnutím Hamas.