Problémy v dôsledku energetickej krízy, ktorej Európska únia čelí po ruskej agresii voči Ukrajine, má 29,9 percenta belgických malých a stredných podnikov. Uviedla to vo štvrtok tlačová agentúra Belga.
Podniky, ktoré sú dnes ohrozené, boli pred vypuknutím energetickej krízy "zdravé". Teraz sa však ocitajú na prahu platobnej neschopnosti a naliehavo potrebujú finančné injekcie.
Upozornili na to nezávislé organizácie Union des Classes Moyennes a Unizo, zastupujúce samostatne zárobkovo činné osoby a malých a stredných podnikateľov, spolu s finančno-poradenskou spoločnosťou GraydonCreditsafe v rámci 12. výročnej správy o finančnej situácii belgických malých a stredných podnikov.
Výročná správa zdôraznila, že už predtým zdravotná kríza spojená s pandémiou ochorenia COVID-19 silne zasiahla tento sektor podnikania, bol to však "šok na úrovni obratu, ktorý sa dal kontrolovať". Tentoraz ide o odlišný šok v podobe vyšších odvodov za energie a vyšších platov, čo je pre firmy ťažšie zvládnuteľné.
Podľa analýz spoločnosti GraydonCreditsafe sa táto situácia týka takmer 1,5 milióna belgických malých a stredných podnikov s menej ako 50 zamestnancami. Najpostihnutejšie sú však mikropodniky s jedným až štyrmi zamestnancami - 47,5 percenta z nich sa ocitlo v ťažkostiach, hoci pred rokom k 1. januáru 2022 nemali žiadne problémy.
Spoločnosti bez priamych zamestnancov sú na tom lepšie, keďže "len" 24,2 percenta z nich spadá do skupiny firiem, ktorým sa minuli finančné zásoby.
V Belgicku ide aj citeľné regionálne rozdiely. Vo Valónsku platobnú neschopnosť pociťuje pätina malých a stredných podnikov (21,6 percenta), v bruselskom regióne až štvrtina (25 percent) - ide predovšetkým o mikroropodniky s jedným až štyrmi zamestnancami. Vo Flámsku sú najpostihnutejšie firmy s počtom 20 až 50 zamestnancov. Takmer 45 percent z nich sa ocitlo bez finančných rezerv.