Koalícia arabských a tuarežských separatistických skupín zo severu Mali odstúpila z mierových rozhovorov s malijskou vládou, ktoré sa začali v roku 2015. Krok skupiny odôvodnili nedostatkom politickej vôle zo strany armádou ovládanej vlády Mali a vydali vyhlásenie, v ktorom oznámili, že sú ochotné o mieri rokovať iba na pôde nestrannej krajiny a za medzinárodného sprostredkovania. Informovala o tom dnes agentúra Reuters.
Mierová dohoda, ktorú separatisti podpísali s ústrednou vládou Mali v roku 2015, bola zameraná na decentralizáciu krajiny a posilnenie ekonomiky severu Mali. K decentralizácii ale nedošlo a neustále násilie zmarilo pokusy o odzbrojenie a spustošilo miestnu ekonomiku. Koalícia separatistických skupín vo vyhlásení uviedla, že "ľutuje trvalý nedostatok politickej vôle prechodných úradov plniť mierovú dohodu" a dodala, že pozastavuje účasť na mierových rokovaniach.
Arabi a púštny kmeň Tuaregovcov, žijúci na severe Mali, povstali proti ústrednej vláde Mali v roku 2012 v snahe vytvoriť na severe nezávislý štát Azavad. Po rokovaniach sprostredkovaných alžírskou vládou, ktorá sa považuje za ochrancu arabského aj tuarežského obyvateľstva v Mali, súhlasili separatisti s uzavretím mieru.
Mali zažilo od roku 2012 tri vojenské prevraty a potýka sa s násilím zo strany radikálnych organizácií s väzbami na teroristické formácie Al-Káidu a Islamský štát, ktoré ovládli rozsiahle oblasti krajiny a zabili tisícky civilistov. Po takmer desaťročnom pôsobení sa tento rok z krajiny sťahuje česká armáda, ktorá v Mali pôsobila v rámci výcvikovej misie Európskej únie. Kvôli pôsobeniu ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny tento rok stiahla tisíce vojakov z Mali tiež Francúzsko.