Za sympatické, ale odtrhnuté od reality označili oceliari rozhodnutie Európskej únie o revízii systému obchodovania s emisnými kvótami aj núdzové zastropovanie cien plynu na európskej úrovni. Dekarbonizácia je síce prioritou firiem vyrábajúcich oceľ, ale jej príliš rýchle zavádzanie bude znamenať stratu konkurencieschopnosti. ČTK to dnes povedal predseda predstavenstva Oceliarskej únie Daniel Urban.
Podľa neho sú uvedené dohody výsledkom politického handlovania ľudí, ktorí „chcú vyzerať dobre, ale vedia veľmi málo o realizovateľnosti prekotnej dekarbonizácie priemyslu v EÚ a nechcú počuť o dopade drahých kvót a energií na jeho konkurencieschopnosť“.
Oceliari si podľa Urbana uvedomujú dôležitosť dekarbonizácie. Analýzy totiž uvádzajú, že za každou vyrobenou tonou ocele sú asi dve tony emisií oxidu uhličitého. Firmy ale už teraz majú veľké problémy a boja sa, ako sa situácia ďalej vyvinie. „Revízia EÚ ETS (systému obchodovania s emisiami) bola za českého predsedníctva schválená bez toho, aby európske inštitúcie zohľadnili reálne možnosti, časovú náročnosť a náklady na dekarbonizáciu firiem. Je to skôr zbožné prianie, ktoré dobre vyzerá na Twitteri a v médiách, ale reálne dopady budú bohužiaľ kruté,“ povedal dnes Urban ČTK.
Zástupcovia európskych inštitúcií sa cez víkend dohodli na sprísnení a rozšírení fungovania trhu s emisnými kvótami, čím sa prihlásili k ústrednému bodu svojej Zelenej dohody pre Európu. Cieľom je urobiť hospodárstvo Únie do polovice storočia uhlíkovo neutrálne. Do roku 2030 má klesnúť bezplatná alokácia kvót sektorom ohrozeným únikom uhlíka o polovicu.
Oceliarska únia uvádza, že jedna z českých hút za emisné kvóty už dnes zaplatí okolo jednej miliardy korún ročne. Novoschválené pravidlá podľa Urbana tieto náklady postupne násobne zvýšia. Dodal, že „brutálna“ je aj rýchlosť znižovania objemu bezplatných kvót, ktorá vôbec neodráža reálne možnosti znižovania emisií v ČR, kde chýba zelená elektrina i prenosová kapacita, ktorá by do hút doviedla dostatočný objem elektriny. „Dnes ešte neexistuje úplne bezemisná výroba ocele, až sa rozbieha nejaké pilotné vodíkové projekty,“ povedal Urban. Dodal, že ani vodíku nebude v EÚ dlho dostatok, celkom určite nie do roku 2030. Cena povolenky bude podľa neho stúpať, firmy ich budú musieť kupovať viac, takže sa zdvihnú ich náklady.
Veľkou neznámou je podľa Urbana aj zavádzanie uhlíkového cla na hranici EÚ (CBAM). Poplatok, ktorý majú pri dovoze do EÚ uhradiť dodávatelia neekologicky vyrábaného železa, ocele, hnojív a iných produktov z tretích krajín, sa začne vyberať od roku 2026 v súlade s postupným rušením bezplatných kvót v týchto odvetviach. „Nevieme, či to bude skutočne fungovať, a či to nebudú niektorí exportéri do EÚ obchádzať,“ uviedol.
Oceliarov sa dotkne aj pondelková dohoda EÚ o parametroch núdzového obmedzenia cien plynu v prípade ich výrazného rastu. Urban povedal, že podľa jeho názoru by pomohlo iba oddelenie ceny plynu a elektriny. „To nechceli Nemci ani Holanďania, takže sa pondelková dohoda vydáva za úspech, aj keď je to skôr cesta, ako zachrániť tvár zúčastnených,“ povedal.
Európa podľa Urbana vyváža mimo EÚ oceľ za 45 miliárd eur (1,21 miliardy korún), čo je asi 20 percent produkcie. Ak sa európska oceľ stane mimo EÚ nekonkurencieschopná, bude to znamenať stratu desiatok tisíc priamych pracovných miest, obáva sa Urban. "Bolo by smutné, keby sme sa stali uhlíkovo neutrálni tak, že nastane postupný koniec priemyslu v Európe a my budeme všetko dovážať," povedal Urban.