Vedcom v Spojených štátoch sa prvýkrát podarilo vykonať jadrovú fúziu, pri ktorej vzniklo viac energie, ako koľko sa jej spotrebovalo. Vedecký prielom, o ktorom už v pondelok informovala americká tlač, dnes potvrdila ministerka energetiky Jennifer Granholmová, ktorú citovala agentúra AP.
Vedcom v kalifornskom štátnom vedeckom ústave Lawrence Livermore National Laboratory LLNL sa podarilo uskutočniť jadrovú fúziu, pri ktorej vzniklo 2,5 megajoulu energie, teda o 20 percent viac, ako koľko bolo spotrebované pri vykonaní fúzie samotnej.
Je to úspech, ktorý otvorí cestu k pokroku v oblasti národnej obrany i budúcnosti čistej energie, vyhlásila Granholmová, keď dnes spoločne z vedcov z LLNL a ďalšími činiteľmi vystúpila na tlačovej konferencii vo Washingtone.
„Ide o prelomový úspech pre vedcov a zamestnancov národného laboratória, ktorí zasvätili svoje kariéry tomu, aby sa jadrová fúzia stala realitou. Tento míľnik nepochybne podnieti ďalšie objavy,“ uviedla Granholmová a dodala, že sa objav zapíše do dejín.
Vedecká poradkyňa Bieleho domu Arati Prabhakarová, ktorá rovnako vystúpila pred novinárov, označila úspech jadrovej fúzie za „úžasný príklad toho, čo je možné dosiahnuť vytrvalosťou“ a za „neuveriteľný technický zázrak“.
Médiá označujú jadrovú fúziu za „svätý grál“ pri snahe o zabezpečenie bezuhlíkovej energetiky. Na tento zdroj energie vsádza aj americká administratíva prezidenta Joea Bidena, ktorá chce do ďalšieho výskumu masívne investovať. Priemyselné využitie jadrovej fúzie však bude podľa médií pri najoptimistickejších odhadoch možné za desiatku, ale možno aj niekoľko desiatok rokov.
Z fúzie pochádza všetky svetlo a teplo zo Slnka a ďalších hviezd, pripomínajú agentúry. Umelé zlúčenie by mohlo byť bezpečným, udržateľným a ekologickým zdrojom energie.
Pri termonukleárnej fúzii sa pri extrémne vysokých teplotách spájajú ľahké atómy, napríklad vodíka tak, že stvoria jadrá ťažších prvkov ako hélium. Pri tom sa uvoľňuje obrovské množstvo energie. Experimenty s fúziou sa vykonávajú v zariadeniach nazývaných tokamak (typ fúzneho reaktora, pozn. red).
