Estónsko, Litva a Lotyšsko si dali v piatok za cieľ investovať do obrany približne tri percentá svojho HDP. Zvýšené výdavky na obranu súvisia s inváziou Ruska na Ukrajinu, čo  posilňuje obavy z útoku Moskvy aj na postsovietske republiky v Pobaltí.

"Všetci traja sme sa dohodli, že musíme svoje investície do obrany posunúť bližšie smerom k trom percentám HDP," uviedol lotyšský premiér Krišjanis Karinš po stretnutí s premiérkami Estónska a Litvy. Neuviedol pritom, kedy Lotyšsko tento cieľ dosiahne.

Estónska premiérka Kaja Kallasová uviedla, že Tallin tri percentá HDP na obranu dosiahne v roku 2024. V súčasnosti to je 2,2 percenta a na budúci rok 2,9 percenta HDP.

Litovská premiérka Ingrida Šimonyté očakáva, že  stanovený cieľ jej vláda dosiahne už v budúcom roku. "Pre litovskú obranu a bezpečnosť sú budúci rok v každom prípade realistické výdavky na úrovni 2,5 až troch percent HDP," uviedla Šimonyté.

Všetky tri pobaltské krajiny majú s Ruskom pozemnú hranicu. Litva a Lotyšsko okrem toho hraničia s Bieloruskom, blízkym spojencom Moskvy. V obavách z ruskej agresie už navýšili rozpočty na obranu a snažia sa zlepšiť výcvik a vybavenie svojich armád. Okrem toho prisľúbili aj viac pomoci Ukrajine a sprísnenie sankcií uvaľovaných na Rusko a Bielorusko.