Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil v telefonáte s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom, že raketové útoky na ukrajinskú infraštruktúru sú "vynútenou a nevyhnutnou" reakciou na provokácie Ukrajiny.
Šéf Kremľa ďalej označil západnú podporu Kyjevu za "deštruktívnu" a vyzval Berlín, aby prehodnotil svoj prístup. Vyplýva to z dnešného vyhlásenia, ktoré k telefonátu štátnikov vydal Kremeľ. Rusko vojensky napadlo Ukrajinu 24. februára.
Putin sa podľa vyhlásenia Scholzovi sťažoval na "deštruktívnu" líniu západných štátov, vrátane Nemecka, ktoré "pumpujú zbrane kyjevskému režimu" a cvičia ukrajinskú armádu.
"To všetko, rovnako ako rozsiahla politická a finančná podpora Ukrajiny, vedie Kyjev k tomu, že úplne odmieta myšlienku akýchkoľvek rokovaní," píše sa vo vyhlásení k telefonátu medzi Putinom a Scholzem. Kyjev dlhodobo deklaruje, že je ochotný rokovať s Moskvou o prímerí iba pod podmienkou, že sa ruské invázne sily úplne stiahnu z Ukrajiny.
Šéf Kremľa podľa vyhlásenia tiež tvrdil, že ruské ozbrojené sily sa dlho "zdržiavali" útokov na niektoré ciele na Ukrajine, ale tie sa stali "vynútenou a nevyhnutnou reakciou na provokatívne útoky Kyjeva proti ruskej civilnej infraštruktúre.
"Spomenul pritom Kerčský most, ktorý spája ruskú pevninu s ukrajinským polostrovom Krym, ktorý Moskva v rozpore s medzinárodným právom anektovala v roku 2014.
Stavbu poničil mohutný výbuch na začiatku októbra, čo sťažilo pohyb a zásobovanie ruských jednotiek na juhu Ukrajiny. Moskva z explózie obvinila ukrajinské tajné služby a výrazne zintenzívnila vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru aj civilné ciele. Kyjev oficiálne zodpovednosť za skutok odmieta.
Putin ďalej povedal, že je potrebné transparentne vyšetriť okolnosti útokov na plynovody Nord Stream, pričom na vyšetrovaní by sa podľa neho mali zúčastniť aj Rusi. Na dvojici plynovodov spájajúcich po dne Baltského mora Rusko a Nemecko sa v septembri objavilo niekoľko trhlín.
Švédske vyšetrovanie dospelo k tomu, že boli výsledkom sabotáže, Dánsko zase k tomu, že ich spôsobili mohutné explózie. Niektorí európski politici vyjadrili presvedčenie, že za poškodením plynovodov stála Moskva. Tá to odmietla a zo sabotáže obvinila Britániu.
Agentúra TASS poznamenala, že Scholz s Putinom predtým hovoril naposledy 13. septembra.