Nemecký Spolkový snem na základe vôle vládnucej koalície a opozičných kresťanských demokratov uzná cielený hladomor, ktorý pred 90 rokmi vyvolal na Ukrajine sovietsky diktátor Josif Vissarionovič Stalin, za genocídu.
V piatok o tom informovali nemecké denníky Frankfurter Allgemeine Zeitung (FAZ) a Spiegel s odvolaním sa na spoločný návrh z dielne Sociálnodemokratickej strane Nemecka (SPD), Zelených, Slobodnej demokratickej strany (FDP) a bloku CDU/CSU. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry DPA.
O návrhu tohto uznesenia má Bundestag rokovať i rozhodnúť v stredu. Počas hladomoru v rokoch 1932 a 1933 zahynuli takmer štyri milióny Ukrajincov. K obetiam na životoch vtedy došlo aj v ostatných častiach Sovietskeho zväzu vrátane Kazachstanu i juhu Ruska. Viacero krajín už tento hladomor odsúdilo a označilo za genocídu ukrajinského národa. Vo štvrtok tak v súvislosti s ruskou útočnou vojnou na Ukrajine urobili aj Írsko, Moldavsko a Rumunsko.
"Hladom a represáliami bola postihnutá celá Ukrajina, nielen jej regióny produkujúce obilie," uvádza sa podľa denníka Spiegel v návrhu. "Z dnešného pohľadu to predstavuje historicko-politickú klasifikáciu genocídy. Nemecký Bundestag sa s takouto klasifikáciu stotožňuje," napísali iniciátori okolo poslanca Zelených Robina Wagenera, ktorý v Spolkovom sneme predsedá nemecko-ukrajinskej parlamentnej skupine.
Podľa FAZ sa ďalej v návrhu rezolúcie uvádza, že hladomor sa radí "na zoznam neľudských zločinov totalitných systémov, v dôsledku ktorých boli v Európe najmä v prvej polovici 20. storočia vyhladené milióny ľudských životov".